Láska až za hrob. A to doslova. Fanúšičky Oscara Wilde ho zasypávajú bozkami a zamilovanými vyznaniami aj viac ako sto rokov po jeho smrti.

Pamätník slávneho írskeho básnika a spisovateľa 19. storočia Oscara Wilde, ktorý leží na parížskom cintoríne Pére Lachaise, je vytesaný do 20 tonového kameňa a po celé roky láka svoje verné fanúšičky. Tie mu prichádzajú vzdávať hold trošku netradičným spôsobom. Zanechávajú totiž odtlačky svojich narúžovaných pier priamo na jeho pomníku, ktorý je už doslova posiaty bozkami a grafitmi s milostnými odkazmi. Celé sa to začalo v neskorých 90tych rokoch, keď sa niektorá z fanúšičiek rozhodla zanechať svoj bozk na hrobke, no a od tej doby ju nasledovali ďalšie a ďalšie bozky a odkazy ako napríklad "Wilde child we remember you", "Keep looking at the stars" a "Real beauty ends where intellect begins". Bozkávanie jeho hrobky sa teda stalo novou formou zábavy.

Pokuta vo výške 9 000€ neminie každého, kto bude prichytený pri bozkávaní alebo inom poškodzovaní historickej pamiatky. Výsledný efekt je však takmer nulový, pretože chytiť ľudí pri čine naozaj nie je jednoduché. Väčšia z nich sú turisti, ktorí odídu z krajiny skôr, ako by ich mohla polícia zadržať a predviesť pred súd. 

Mastné škvrny však postupne presakujú do kameňa a o to zložitejšie je potom jeho čistenie. Pri každom odstraňovaní sa narušuje vonkajšia vrstva kameňa, ktorý ostáva stále viac a viac pórovitý, čiže pri každom ďalšom čistení je potrebné ísť hlbšie a odstrániť hrubšiu vrstvu. V roku 2011 dali mieste úrady pri príležitosti 111. výročia úmrtia slávneho dramatika postaviť okolo hrobky sklenú bariéru, aby zabránili „bozkávačom“ spôsobovať ďalšie škody. To ich však nezastavilo, a namiesto hrobky zanechávajú svoje prejavy lásky priamo na skle a kvety spolu s odkazmi hádžu  ohrady, čo spôsobuje značný neporiadok okolo hrobky.

Oscar Wilde zomrel chudobný a opustený a jeho známi mu mohli zabezpečiť len skromný pohreb v Bagneux mimo mesta. Neskôr sa však jeho priateľ Robert Ross rozhodol predať Wildeho diela, vďaka čomu kúpil pohrebné miesto na Pére Lachaise. Nasledujúci rok jeden z Rossovych a Wildeho spoločných priateľov anonymne ponúkol takmer 2 500€ na postavenie pomníka. Keď však bola socha prinesená na cintorín, parížski úradníci boli nanajvýš pohoršení anjelovou nahotou a veľkosťou jeho semenníkov, ktorú považovali za neobvyklú. Sochu chceli zakryť plachtou a semenníky omietkou, aby nevzbudzovali pohoršenie. Nakoniec však spravili kompromis a bronzovou plaketou v tvare motýľa zakryli nahému anjelovi intímne časti tela. Socha sa v takejto podobe predstavila v roku 1914 a od vtedy prežíva bez nejakých väčších incidentov.

Monika Budayová/amusingplanet.com