Už dnes v noci sme si predĺžili spánok o 1 hodinu. To všetko vďaka príchodu zimného času. Nie každý organizmus si však na túto zmenu zvyká rovnako. Veľa ľudí práve v tomto období trpí nespavosťou, či stavmi úzkosti. Ako to funguje, prečo je to tak a ako sa celému tomuto hektickému obdobiu vyhnúť bez známok depresie ti poradíme v nasledujúcom článku.

KEDY A KTO PRIŠIEL S TÝMTO NÁVRHOM

Ako prvý vyslovil myšlienku zmeny času Benjamin Franklin v roku 1784. Podľa neho by práve zmena času ušetrila denné svetlo a potreba využívania elektrickej energie by bola o čosi menšia.

Avšak prvý vážny návrh na túto zmenu času predstavil William Willet v roku 1907 v svojom článku s názvom: Mrhanie denným svetlom.

Na našom území sa zimný a letný čas začal používať  počas prvej svetovej vojny, no iba do určitého času. Až v roku 1979 sa zmena času začala uplatňovať každoročne, pričom letný a rovnako aj zimný čas trvali 6 mesiacov. Rok 1996 priniesol zosúladenie posunov času s Európskym parlamentom a dĺžka letného času sa predĺžila o 1 mesiac.

Posuny časov využívajú takmer všetky európske krajiny a rovnako aj niektoré štáty USA či Ruskej federácie /roku 2011 ho D. Medvedev zrušil, no v roku 2014 Putin opäť zaviedol/, pričom hlavným dôvodom bolo šetrenie elektrickej energie plnohodnotným využitím denného svetla. 

foto: OpenClipart-Vectors/pixabay.com

Dnes však každý vie, že elektrická energia sa významne týmto presunom nesporí. Vďaka nemu ušetríme cca 1% v júni.

Celé leto, kvôli dlhým dňom, žiadna úspora neprichádza a v októbri sa to, čo sme v júni ušetrili, stratí.

foto: Monoar Rahman/pexels.com

VPLYV NA ORGANIZMUS

Veľa ľudí proti týmto zmenám bojuje najmä kvôli dopadu týchto zmien na ľudský organizmus.

Tak ako každá zmena týkajúca sa biorytmu, aj táto dokáže telu pekne zavariť. Všetko však závisí od organizmu.  Medzi najčastejšie dôsledky striedania letného a zimného času patrí depresia, únava, psychické poruchy, bolesti hlavy a znížená pozornosť. Najčastejší je práve narušený spánok, pretože fázy hlbokého non-REM spánku a plytkého REM spánku sa nestriedajú pravidelne.  Najcitlivejšie na tieto zmeny  sú najmä deti,  starší ľudia a pacienti kardiovaskulárnych ochorení.

Práve preto by mali ľudia počas týchto dní viac oddychovať, relaxovať a zbytočne sa nepreťažovať. Prechádzka v prírode, či wellness víkend padne určite vhod.

ZIMNÝ ALEBO LETNÝ - KTORÝ NÁS TRÁPI VIAC?

Aj keď si môžeš myslieť, že je jedno či sa mení zimný alebo letný čas, nie je tomu tak. Hlavným dôvodom prečo sa tieto dve zmeny času líšia je dopad na organizmus. Práve prechod z letného na zimný čas je pre telo tou vhodnejšou a menej hektickou zmenou.  Vnútorné hodiny u človeka totiž netrvajú 24 hodín ale o čosi dlhšie. Posun o hodinu dozadu je teda organizmu oveľa bližší, keďže deň trvá 25 hodín a  tým sa priblíži viac k dĺžke vnútorných hodín.

foto: goodnewsplanet.com

AKO TEDA ZVLÁDNUŤ PRECHOD NA ZIMNÝ ČAS?

1. Keď sa v noci zobudíš, nezažínaj svetlo ani notebook či telefón. Ostaň v posteli a vstaň až do posunutého času
2. NEPONOCUJ. Ponocovanie nie je dobré ani počas normálnych dní, počas prechodu na zimný či letný čas to platí dvojnásobne
3. Po zobudení hneď zasvieť svetlo. Vhod  príde ponaťahovanie svalov či jednoduchá fyzická aktivita
4. Žiadna káva. Káva ti vďaka jej účinkom môže pokaziť snahu zaspať
5. „Šlofík.“ Dať si šlofíka počas dňa nie je vôbec dobrým rozhodnutím. Radšej choď spať o čosi skôr. Zdriemnutie ti naruší reguláciu spánku a organizmus si bude na zmenu zvykať ťažšie
6. Alkohol, ak ho je priveľa, dokáže rozkolísať hormóny a telesnú rovnováhu. Na druhej strane pohár vína pomôže pri zaspávaní . Preto sa  v týchto dňoch riaď pravidlom- „Menej je niekedy viac.“