Bol som sa pozrieť na augustovom Pančlajne. A prinášam vám z neho moje dojmy.

Každomesačná tradičná standupová zábava v bratislavskom KCčku sa výnimočne konala aj počas letných prázdnin. Nezvyklý termín premiešal účinkujúcich, dostavili sa nováčikovia aj známe tváre, ktoré sľubovali nápor na bránice.

„Ja som si chcel, ako každé leto doteraz, oddýchnuť od stand-upu, následkom čoho sa mi zvykne privodiť totálna nechuť vystupovať pred živým publikom. Celé leto potom trávim v pochybnostiach, či mám stand-up ešte rád a či ho vôbec ešte chcem robiť. Prídem na to, že nie, ale je september a Pančlajn klope na dvere a čo už človek narobí, keď sú veci dohodnuté. Toto leto som musel stand-up nenávidieť počas toho, ako som ho robil, takže mi úvahy nekazil spomienkový pesimizmus,” vyjadril sa Samo Trnka, konferenciér a pravidelný otvárač celej šou. Za seba a mnohých ďalších musím povedať, že Sama by bola škoda. Lebo z politikov si robiť srandu treba! A on vie, ako na to. Na pochopenie niektorých vtipov si síce človek musí občas pozrieť aj správy, ale Samovo vystúpenie je úplné pohadenie pre myseľ každého inteleguána (dobre si to prečítal, neboj sa) v obecenstve.

Aj augustový Pančlajn sľuboval rozmanitú zmes zvyšných účinkujúcich. Tak napríklad taký Pišta Vandal v dvojúlohe zabávača a hudobnej podpory. V oboch prípadoch ako samostatná jednotka. O tom, že ide o kontroverzného chlapíka, niet pochýb. Rocker a kresťan telom aj dušou si za tému svojho vystúpenia vybral… sex. Hej, nečakané. Už menej nečakané boli reakcie publika, ktoré boli rozpačité. Predsa len, pri takejto téme to asi ani inak nejde.

Čo však “vypálilo” ešte lepšie než Pištovo slovo, bola Pištova hudba. Aj vtipne, aj tvrdo, aj príjemne pre uši zneli Vandalove skladby, ktoré však mnohí (už tradične) nemohli počuť. Lebo v disciplíne Pančlajnovský trojboj (beh cez prekážky v podobe stoličiek, šprint na záchod, orientačný beh späť na miesto) sa súťaží výhradne cez hudobné čísla…

„Bolo pre mňa veľmi dôležité, aby som v tento večer bol aj nie najlepší, tak aspoň dobrý. Lebo prvýkrát je vždy ťažko,” vyjadril sa ďalší Jakub Lužina, o svojej premiére. V zákulisí na ňom bolo badať nervozitu. A potom vybehol na pódium a ako by povedali za veľkou mlákou “ukradol šou”. Smršť, slzy a bolesti rôznych miest na tele spôsobené smiechom. Taký bol Jakub, ktorý búchal na vrch pomyselnej 10-bodovej stupnice. „V stredu som sa najviac tešil z Kuba Lužinu, lebo bol na Pančlajne  prvýkrát a dal to výborne. Veľmi sa pred vystúpením stresoval, či to zvládne. On totiž, chudák, okrem stand-upu, frajerky, činčily, rodiny, práce a bytu nemá nič,” vystrúhal poklonu Samo Trnka a pridal sa aj Dano Čistý, ktorý sa tentokrát dostavil v úlohe diváka: „Som rád, že som tu bol. Hlavne kvôli Lužinovi, ten chlapec je strašný pán.”

Nasleduje nutné pristavenie sa pri Kubovi Ptačinovi. Multitalentovaný jedinec mal v deň konania (ako inak) nabitý program. Dopoludnia úspešne a slávnostne doklepol doktorandské štúdium (gratulujem), následne neodmietol účinkovanie na Pančlajne (kvitujem) a potom posolil publikum prudkou kadenciou slov, ktorým nechýbala vtipná pointa a nadhľad (teším sa). Pán doktor nič nepokazil, ba dokonca priniesol aj edukatívny prvok z geografie Oravy. Slovné hodnotenie: prudký nadpriemer.

Zvyšok vystupujúcich podal tradičný výkon. Szatmary aj Žifčák naskakujú na pódium ako poslední, aby dobre naladené obecenstvo dorazili ďalšou várkou frkov. Prvého vystupujúceho, Juraja Ďuriša, som si nestihol pozrieť, tak by nebolo fér ho hodnotiť.

Pre niektorých standupistov by do budúcna určite stálo za zamyslenie, či opakovanie rovnakého vtipu zostáva stále srandou. Lebo prísť a počuť to isté, čo som na tejto scéne už raz počul, človeka zamrzí. Iste, nie vždy sedia v sále tí istí ľudia, ak sa však prídu pozrieť viackrát, toto by ich od ďalšej návštevy mohlo odradiť.

A na záver nechám slovo tomu najpovolanejšiemu - Samovi Trnkovi. Na moju otázku ohľadom z dojmov z publika, povedal nasledovné: „Publikum na Pančlajne mám, prirodzene, najradšej na svete, lebo chodia pravidelne, sú to pozorní a prajní diváci. Nečudo, že s mnohými z nich som sa za tie roky aj spriatelil, napríklad s mojou mamou.”

Ján Janočko