Je cestovanie skutočne tak ekonomicky náročné? Aké destinácie sú práve v kurze a ako taký výlet naplánovať? Dobrodruh Matej vás v rozhovore presvedčí, že cestovanie môže byť skutočne pre každého.

Leto na Islade, jeseň surfovanie na plážach Maroka. Odkiaľ na to berieš peniaze?

Nie je to jednoduché, no dá sa to. Odkedy si pamätám, tak som vždy brigádoval a šetril peniaze, aby som si mohol dopriať nejakú výhodnú letenku. Ani teraz tomu nie je inak a keď necestujem alebo nie som v škole, tak sa snažím pracovať čo najviac.  

Je cestovanie skutočne tak ekonomicky náročné ako si mnohí myslia?

Ťažko povedať. Nízkonákladové letecké spoločnosti dokážu niekedy ponúknuť spiatočnú letenku lacnejšie ako spiatočný lístok na vlak Zvolen - Bratislava. Letenka však ani z ďaleka nie je všetko. Samozrejme sú destinácie, pri ktorých je práve výhodná letenka viac než polovica úspechu, no neplatí to vždy. Vo všeobecnosti si však myslím, že cestovanie môže byť dostupné takmer pre každého. Niekedy nemusíte chodiť ani veľmi ďaleko a nájdete skutočne skvelé miesta. Pri vzdialenejších destináciách môže často krát znížiť výslednú sumu cestovanie v skupine. Naozaj to dokáže ušetriť obrovskú časť nákladov.

Nie je to skôr o štandardoch, ktoré ľudia od cieľovej destinácie očakávajú? Niekomu stačí lacný hostel, iný zas potrebuje aspoň štyri hviezdičky.

Samozrejme, úroveň ubytovania, tak isto ako aj forma stravovania hrá veľkú rolu a dokáže cenu výletu kľudne zdvojnásobiť. Mne osobne ide vždy o to, aby bola izba čistá. Nepotrpím si na žiadny luxus. Ohľadom stravy, rád skúšam domáce jedlá. Necestujeme predsa niekam, aby sme tam jedli kontinentálnu kuchyňu.

Chramová hora, Jeruzalem​

Podľa akého kľúča si vyberáš cestovateľské destinácie?

Začínal som s tým, že som sledoval lacné letenky. Dá sa povedať, že každá jedna krajina má niečo svoje, čo určite stojí za návštevu. Keď som toho prešiel viac, začal som sa upriamovať na destinácie, ktoré nie sú momentálne preplnené turistami, no ponúkajú toho strašne veľa. Je smiešne povedať, že sa snažím objavovať neobjavené, pretože to sa už asi veľmi nedá. Rád sa však zameriam na krajiny o ktorých tuším, že by v budúcnosti mohli prejsť zmenami práve v dôsledku návalu turistov, no momentálne ich väčšina ešte obchádza. Takýchto krajín je veľmi veľa. Množstvo ľudí taktiež odstrašia rôzne správy v médiách. Ja sa na to nikdy nepozerám tak skepticky a nezavrhnem nejakú krajinu, len preto, že sa tam aktuálne niečo stalo. Často nemáme ani zďaleka predstavu o reálnej situácii v takejto krajine.

Aká krajina je z hľadiska turistického ruchu podľa tvojho názoru na vzostupe a ktoré by si ty osobne odporučiť radšej vynechať?

Mám svojich favoritov ako napríklad Arménsko či Gruzínsko. Tieto krajiny sú pre cestovateľov už dlhodobo známe a ponúkajú toho skutočne veľa. Pre širokú verejnosť sa však podľa mňa dostávajú do hľadáčikov až teraz. Taktiež krajiny ako Kazachstan, Uzbekistan, Mongolsko, Barma, Kostarika a v podstate celá Stredná Amerika. Je ich stále veľmi veľa. Nemyslím si že sú krajiny, do ktorých sa neoplatí ísť, alebo sa im treba vyhnúť. Aj v takých destináciách, kde je turistov viac než dosť, môžete objaviť krásne miesta kde to určite nebude hlava na hlave.

Čo pre teba znamená cestovanie?

Strašne veľa. Je to pre mňa možnosť nahliadnuť do iných kultúr a do života ľudí pre ktorých je napríklad nepredstaviteľné, že nám z kohútikov tečie pitná voda. Osobne si myslím, že človek by mal cestovať aby si jednoducho vedel vytvoriť vlastnú mienku na to množstvo otázok, ktoré sú niekde v jeho vnútri stále nezodpovedané.

Ako často cestuješ a približne koľko dní v roku stráviš v zahraničí? A akú veľkú časť peňazí, ktoré zarobíš, minieš na cestovanie?

V poslednej dobe cestujem celkom často, približne 5-6 krát do roka. Väčšinou však ide o kratšie cesty a keby to mám zrátať, tak je to celkovo možno mesiac a pol. Peniaze. To je vždy kameň úrazu. Dá sa povedať že do cestovania investujem takmer všetko čo sa dá. Tie zážitky vám už nikto nikdy nevezme a nevyblednú ako tričko. Neviem si predstaviť, že by som tie peniaze začal investovať do oblečenia, či elektroniky alebo podobných vecí. Z dlhodobého hľadiska to pre mňa nemá význam. Samozrejme každý sme iný a niekoho možno napĺňa keď si kúpy nový iPhone.

Fell, Island

Amundsen povedal, že dobrodružstvo je len dôsledok zlého plánovania. Ako podrobne plánuješ svoje cesty? Musí mať dobrá dovolenka striktne dodržaný plán?

Priznám sa, že som typ ktorý chce mať plán. Nie len taký jednoduchý, práve naopak. Rád viem kde budem spať a čo uvidím. Samozrejme, na cestách sa stane množstvo dobrých ale aj zlých vecí bez toho, aby ste to naplánovali. Na Islande sme sa trochu zatúlali na cesty, kde sme nikoho iného nestretli, no priviedlo nás to do oblastí ktoré boli skutočne nádherné a žiadny turista by tam nikdy nešiel cielene. Možno pre to, že tam vo výsledku nič nebolo, no pre mňa to predstavovalo taký skutočný Island. V Jeruzaleme sme mali napríklad šťastie v nešťastí, keď sme sa zatúlali mimo centra a objavili mieste kde sa stravujú výlučne domáci. Pri ceste naspäť sme však prechádzali Damašskou bránou len pár minút pred teroristickým útokom. Neskôr sme sa však dozvedeli, že je to bežné a tieto útoky nie sú cielené na turistov. Ide o dlhodobý konflikt medzi Izraelom a Palestínou, ktorý sa často prejavuje útokmi na príslušníkov polície a armády.

Pracoval si pre druhú najväčšiu cestovkou na Slovensku, organizujúca dobrodružné zájazdy do celého sveta. Sám si sa však rozhodol odísť. Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

No, nebolo to ani z ďaleka také jednostranné. Skôr som prišiel do fázy, kedy sme sa začali názorovo veľmi rozchádzať a skončilo to tak, že som išiel ďalej cestou, ktorú považujem za lepšiu. Momentálne pomáham pripravovať nové, dobrodružné zájazdy do budúcoročného katalogú inej CK, no venujem sa aj svojím cestám a expedíciám. Tie by som chcel postupne rozbiehať vo väčšom, no na začiatku som si dal prioritný cieľ, robiť skutočne kvalitný produkt. V mojom prípade ide o kvalitné dobrodružné cesty v malých skupinách. Nechcem preto nič unáhliť. No určite sa je na čo tešiť.

Rozdiel medzi turistom a cestovateľom je vo vnímaní a prístupe. Turista sa zvyčajne obklopí vecami, ktoré pozná, neopúšťa turistické oblasti a stráni sa komunikácie s miestnymi. V nadnesenom slova zmysle strávi celý svoj pobyt v bubline. Cestovateľ však opúšťa komfortnú zónu a snaží sa objaviť čo najviac.

Určite súhlasím. Ten rozdiel je na cestách dosť citeľný. Z môjho pohľadu turista nikdy nepochopí tú konkrétnu krajinu, z ktorej sa vlastne vrátil. No, mnoho ľudí možno ani nechce a chce skutočne iba relaxovať mimo domova. To by som ja osobne nedokázal ani jeden celý deň (smiech).

Ak necestujeme podľa šablóny, zvyčajne sa nám do cesty postaví viacero prekážok. Zažil si už aj nejaké nepríjemnosti?

Ako som už spomínal, vždy sa prihodí množstvo vecí, ktoré neplánujeme. A to aj keď máme ten najlepší plán. Osobne som až tak veľa tých zlých komplikácii nezažil a skôr by som povedal, že aj tie prvotne zlé komplikácie, môžu do cesty priniesť množstvo dobrého.

Marakeš, Maroko

Existuje univerzálna rada ako by sa mali pri cestovaní chovať, aby sme sa vyhli nepríjemnostiam a zároveň si priniesli čo najviac zážitkov?

Stačí byť priateľský a milý. Určite sa sem tam vyskytne situácia, kedy to stačiť nebude, no vždy treba zachovať chladnú hlavu. Často si treba uvedomiť, že sa možno nachádzame v krajine, kde nie je zvykom niečo čo je pre nás normálne. Takže pred cestou si určite treba zistiť aspoň základné zvyklosti.

Aký bol tvoj najintenzívnejší zážitok?

Keď tak rozmýšľam, zisťujem že mi asi navždy v pamäti ostane zoznámenie so Salahom v Egypte. Bol to študent vysokej školy v Káhire a niekoľko dní ma učil arabsky a rozprávali sme sa o živote v Egypte. Neviem prečo, no bolo to pre mňa niečo, na čo asi nikdy nezabudnem. Určite výnimočné však bolo aj prvé “plávanie” v Mŕtvom mori.

V decembri plánuješ cestu na súostrovie, kde je pomer ľadových medveďov a ľudí zhruba na rovnakej úrovni. Svalbard, teda Špicbergské ostrovy, ktoré sú od severného pólu vzdialené len 1000km. Navyše v zime a počas polárnej noci. Ako vzniká nápad na takúto cesto a jej samotná realizácia?

Ako som už spomínal, vždy sa snažím vymyslieť niečo skutočne zaujímavé, cenovo dostupné a hlavne nepreplnené turistami. Špicbergy sú pre mňa extrémne lákavá destinácia, už len pre svoju polohu nedaľeko Severného pólu. Radí sa tiež medzi miesta s najväčšou šancou na pozorovanie polárnej žiary. Osobne si myslím, že ak budeme mať šťastie a zbadáme ju práve počas jazdy na psích záprahoch, tak to bude určite neopísateľný zážitok. Asi hlavne tento faktor je pre mňa veľmi dôležitý pri výbere destinácie. Aby sme mali všetci po návrate spomienku, ktorá nepominie za pár dní, či mesiacov ale vydrží na celý život.

Je to práve typ “netradičných destinácii”, na ktoré by si sa chcel v cestovke zamerať?

Určite áno. Samozrejme nedá sa striktne zamerať len na niečo takéto. Je množstvo klasických destinácii, ktoré sú skvelé a stoja za návštevu. Takže sa bude najskôr jednať o kombináciu klasických ale aj netradičných ciest. Aby si každý prišiel na to svoje, čo ho osobne najviac láka.

Mývatn, Island

Čo by si na záver poradil ľuďom, ktorí chcú cestovať, ale nedokážu zozbierať potrebnú odvahu?

Aby ju určite čo najskôr zozbierali. Množstvo krajín sa veľmi rýchlo mení a pokiaľ budú váhať príliš dlho, možno už nezažijú to, po čom snívali. Nebudem nikoho presviedčať o tom, aké je podľa mňa cestovanie bezpečné. Na to si musí každý vytvoriť svoj vlastný názor. Všetkým, ktorí však váhajú a rozmýšľajú, či aj tento rok ostanú verní svojej klasickej plážovej dovolenke, alebo zariskujú a vyskúšajú čosi iné, odporúčam neváhať a skúsiť niečo nové. Veď každému sa už určite stalo aspoň raz, že sledoval cestopis alebo čítal reportáž o nejakej krajine a povedal si: „tak tam raz určite pôjdem”. A presne preto treba ísť  a určite to neoľutujete.   

Facebook s Matejovými tipmi na cestovanie nájdete TU

Michal Haviar