Detičky sa učia plávať skôr než začnú chodiť. Môže im to totiž zachrániť život.

Voda je bábätkám a malým deťom veľmi blízka, no okrem zábavy pre ne môže predstavovať aj obrovské nebezpečenstvo.

Rachael Ubiera, 25 ročná mamička z Floridy, sa považuje za celkom pokojného rodiča, no po tom, ako prvý krát videla svoju 5 mesačnú dcérku Zoe, ako pomaličky klesá pod vodu v bazéne určenom pre výcvik prežitia dojčiat, bolo to nervy drásajúce. „Zoe vyzerala prekvapene. Ako - čo mi to robíš?“

Zoe sa akurát zoznamovala so „self-rescue“ programom, v ktorom sa bábätká učia zadržať dych pod vodou, kopať nožičkami, otočiť sa a plávať na chrbte a upokojiť sa, kým príde pomoc. Táto technika bola priekopníkom neskorých 60tych rokov. Prišiel s ňou Harvey Barnett, ktorý sa po utopení susedovho dieťaťa odhodlal učiť detičky plávať. Jeho metódy sa rozšírili po celom svete a od roku 1966 sa v programe Infant swimming resource dojčatá a malé deti zoznamujú s vodou a učia základné techniky plávania. „Dáva to dieťaťu najlepšiu možnú šancu."

Misiou ISR je „už žiadne utopené dieťa“. V US je totiž najčastejším úrazom a príčinou smrti detí do 4 rokov práve utopenie, čo ročne predstavuje až 4 000 obetí. Plávanie je teda jednou z možností prevencie pred zbytočnou stratou na detských životoch. Deti sú zvedavé a rady objavujú nové veci, preto sa aj napriek najlepším bezpečnostným opatreniam môže stať, že sa samé ocitnú vo vode. Práve vtedy im „self-rescue“ môže zachrániť život.

Zoe Ubiera - 5 mesiacov