Go Vettel Go! Kimiforthepresident! Forza Ferrari! To nie je opakovanie pokrikov Tifosi pred štartom, ale najčastejšie chorály, ktoré ste mohli počuť na okruhu Hungaroringu počas Veľkej ceny Maďarska. Najlepšie je tu mať oblečenie červenej farby. S inou farbou by ste sa tu cítili ako čierna ovca. S číslom 44 na šiltovkách alebo tričku tu nebudete príliš v obľube, ak kričíte Kimi Räikkonen(!!!), tak ste ten najlepší fanúšik.

Ísť a vidieť F1 na vlastné oči, bolo mojim snom už niekoľko rokov.

Stretnúť sa s jazdcami, šéfami tímov a legendami, počuť hluk motorov pri štarte a so zatajeným dychom sledovať napínavé súboje o každý kúsok na trati, o najvyššie pozície a čo najrýchlejšie utekať na cieľovú rovinku a pozdraviť najlepších jazdcov na pódiu. Trošku zvláštne túžby pre dievča, nie? Ale prečo, veď rýchle autá a dievčatá k sebe patria.

Odkedy som sa dozvedela túto správu odratúvala som dni, hodiny a potom sekundy do štvrtka, 21. júla.

Trackwalk alebo stretnutie s úžasnými ľuďmi

Na miesto činu, Hungaroring, sme sa dostavili na naše počudovanie dosť skoro, bez dopravných zápch, zdržaní a nehôd na M3. Pár minút po vystúpení z auta sme zažili príjemné stretnutie. Počas fotenia pravých a oddaných fanúšikov Vettela, (samozrejme boli z Nemecka), sme stretli milú a príjemnú fanúšičku a v angličtine sme komunikovali do momentu, kým sme zistili, že je zo Slovenska. Najväčším prekvapením bolo, keď nám povedala, že pracovala na niektorých VC a na víkend ju pozval Johnny Herbert! Danka nám prezradila zaujímavé zákulisné informácie z prostredia formuly: „Red Bull sú headcutters. Druhú šancu vám len tak ľahko nedajú.“ Daniel Kvyaj je toho jasný príklad. „Seb a Kimi sú neskutočne príjemní a milí chalani. Kimi nemá problém so stretnutiami s fanúšikmi, ale médiá nemá veľmi rád. Minule som s ním obedovala, v pohode sme sa rozprávali viac ako hodinu a pol. Sebastian zas ostáva ako posledný pri podpisových akciách pre fanúšikov. Veľmi si ich cení. Lewis pred médiami ukazuje, ako má rád ľudí okolo seba. Pritom je však veľmi odmeraný.“ To, čo nám povedala sa aj potvrdilo. Hamilton s Rosbergom sa na podpisovej akcii zdržali minimálne. A práve Hamilton bol medzi medzi fanúšikmi najmenej.

Prechádzať sa po štartovacej rovinke, vidieť pracujúcich mechanikov v boxoch pripravujúcich autá na pretekársky víkend... Oči mi svietili ako malému dieťaťu, keď uvidí darčeky pod vianočným stromčekom. Nevedela som kam skôr pozerať a čo skôr fotiť.

Čakanie na podpisy a fotky s jazdcami bola doslova davová psychóza a človek trpiaci klaustrofóbiou by dostal do pár minút asi záchvat. Človek mal pocit, že sa nachádza na rockovom festivale.

Slnečno, zamračené, daždivo, silný dážď, búrka a znovu slnečno

Počas cesty do Budapešti sme sa v rádiu dozvedeli, že v sobotu budú jazdci prichádzať po červenom koberci a budú rozdávať autogramy. Ďalšia šanca ako uloviť pár dobrých selfie a podpisov. Po dvoch hodinách spánku, sme sa ponáhľali na Hungaroring, aby sme všetko stihli. Podarilo sa nám to na minútu presne. Cestou sme stretli prichádzajúcich mechanikov a členov tímov na okruh. Nechodia v žiadnych tímových autách, ale v požičaných vozidlách z letiska. Najviac všetkých rozosmiali členovia Ferrari. V prenajatom Volkswagene (okrem šoféra a spolujazdca), ostatní mechanici boli ešte stále mysľou v posteli. Jeden mal hlavu opretú o okno, druhý si ju držal v rukách a tretí so zaklonenou hlavou a otvorenými ústami spal. Buď tak dlho pracovali na aute alebo prebdeli noc ako my. To nik nevie, ale rozosmiali všetkých, ktorí ich videli. Na rozdiel od štvrtka som sa predrala až do prvého radu na. Medzi prvými priši šéfovia tímov Ferrari, ToroRosso a Red Bullu.

Moderátor Szujó Zoltán z televízie M4 priniesol zaujímavosť: Šéf FOM Bernie Eccelstone nechodí na VC vrtuľníkom, ale nechá sa doviesť autom priamo na okruh. V Maďarsku sme ho hľadali márne. V piatok mu totiž neznámi únoscovia v Riu de Janiero uniesli svokru a požadujú od neho výkupné 33 mil. eur. Alonso sa vyjadril, že maďarskí fanúšikovia sú skvelí, dobrosrdeční a nie sú takí dotieraví ako japonskí. Jediný, kto sa nedostavil v sobotu na autogramiádu, boli Nico Rosberg a Sergio Peréz.

Po dvoch hodinách unikátnych stretnutí s ľuďmi, ktorých som predtým videla len v médiách, sme sa presunuli priamo do areálu okruhu nájsť si vhodné miesto na „zelenej lúke“ na sledovanie sobotného programu. V sobotu si vhodné miesto na sedenie nájdete aj pár minút pred štartom kvalifikácie, ale v nedeľu to ani neskúšajte. O deviatej sú totiž všetky dobré miesta rozchytané. K lístku General admition (na zelenú lúku pri trati) si ani neberte rybárske stoličky na sedenie. Skúšali sme to, najprv sme prešli bez problémov cez prvú bránu, ale pri prechode cez druhú sme museli stoličky odovzdať ochrankárom.

Voľné miesta sme našli hneď pri Silver tribúne a nad Red Bull tribúnou s výhľadom na rovinkou medzi zákrutami 11 a 12, zákrutou 14, čo je nájazd na cieľovú rovinku a vjazd do boxov a samozrejme s výhľadom na štart. Počas posledného tréningu a obeda bolo počasie ideálne, slnečné bez obláčika, čo by mohol ohroziť podmienky na kvalifikáciu. No všetko sa vyvinulo inak. Keď na nás spadli prvé tri kvapky, smiali sme sa, že pršať určite nebude. No po nich nasledoval vytrvalý, viac ako hodinový dážď. Fanúšikov ešte viac vyburcoval k povzbudzovaniu. Mňa počas ani tak netrápilo, že zmoknem, ale chcela som uchrániť originálnu, čerstvo podpísanú šiltovku Vettelom. Neviem si predstaviť ako by som reagovala na to, keby som uvidela rozpitý autogram. Skutočne šialený fanúšik. Takých nás tam bolo viac. Ľudia sedeli pod dáždnikmi, mali oblečené pršiplášte, sedeli na dekách či igelitových taškách. Nikomu nevadilo, že intenzívny a vytrvalý dážď presunul začiatok kvalifikácie takmer o polhodinu a postaral sa o jej veľmi zaujímavý priebeh.

Začínalo sa na monzúnkach (pneumatiky), ktoré mali problém rozhŕňať veľké mláky na trati, fanúšikovia sa skrývali pred dažďom a končilo sa pri ideálnom letnom počasí na supersoftkách. Nižšie série mali krásne letné počasie a trať na kvalifikáciu zaliala voda. Po tomto som si povedala, že o rok beriem lístky na krytú tribúnu. Aj napriek tej vysokej cene.

Hoci sme cez deň zmokli, stihli uschnúť a ešte sa aj zapotiť z tepla, sme večer pokračovali v spoznávaní nočnej Budapešti. Nezvolili sme trasu, ktorá by zabrala takmer tri hodiny, len menšiu vychádzku po Hereos Sqaure a blízkom parku.

Raceday

Prebudenie sa do nedeľného rána bolo úžasné. Nedočkavo som sa prechádzala po izbe a čakala, kedy vyrazíme smerom na Hungaroring a zažijem po prvýkrát preteky F1! Počasie ráno nevyzeralo vôbec lákavo. Zamračené, chladný vzduch a vlhko. Znovu sme očakávali, že príde dážď a nebudú podmienky ideálne pre jazdenie a hlavne pre Ferrari (vyhovuje im horúce letné počasie). Rozhodli sme sa vyraziť pred ôsmou, aby sme sa vyhli zápcham a zdržaniam na diaľnici. Na naše milé prekvapenie, premávka bola plynulá, bez zdržania.

Nájsť miesto na sedenie s krásnym výhľadom na trať pred pol deviatou je doslova "Mission Impossible". Sobotný „plac“ už bol zabraný. Nechceli sme ísť inam, lebo takýto pohľad na trať by sme už nenašli. Po pátraní sa mi podarilo nájsť voľný priestor s ešte lepším výhľadom. Ľudia doslova stanovali na svojich miestach už od siedmej hodiny rannej, kedy sa otvárali všetky brány na okruh. Pohodlne sme sa usadili a sledovali sme druhý pretek GP3, kde sme povzbudzovali nášho Richarda Gondu. Na svojom monopste skončil na trinástom mieste. Štart GP2 je oveľa viac hlučnejší ako štart formúl a dáva riadne zabrať ušným bubienkom.

Na obed sa naše čakanie na program F1 skončilo a mohli sme si vychutnávať najprv driverparade (pred každým pretekom zdravia pretekári fanúšikov vyhliadkovou jazdou buď vo veteránoch alebo nákladom aute, kde sú všetci sústredení). Ako inak, najviac ovácií získali jazdci Scuderie Ferrari.

Na okruhu ste na každom rohu počuli slovenčinu alebo češtinu. Niekoľko našich „susedov“ boli práve Slováci alebo naši „bratia spoza Moravy“.

Vzrušenie, radosť, napätie a nedočkavosť vo mne rástla s pribúdajúcimi minútami do štartu. Čím sme boli bližšie ku 14. hodine, tým viac som chcela, aby to tu už bolo. Nik na „zelenej lúke“ nesedel, ale všetci stáli a v napätí čakali na štart. Už od zahrievacieho kola som nedýchala, päste som silno zatínala a snažila sa očami oba monoposty Ferrari posunúť na štarte čo najvyššie. Každým zažatím červeného svetla na semafore napätie rástlo úmerne s hukotom motorov. Po zhasnutí všetkých červených a rozsvietení sa zelených svetiel sa preteky začali za silného potlesku divákov. Očakávali sme, že v prvej zákrute niektorých z jazdcov spôsobí nehodu a výjazd Safetycaru. Na rozdiel od štartov nižších sérií a Porche Super cup sa naše predpoklady nenaplnili. Nik nikoho neťukol ani nespôsobil problémy rivalovi.

Nevýhoda pozerania priamo na mieste je, že nevidíte livetimeningy a časové rozdiely medzi jednotlivými jazdcami. Ja som to vyriešila po svojom a časové rozdiely medzi Ricciardom a Vettelom som sledovala na stopkách na mobile. Možno to nebolo stopercentné, ale aspoň sme teoreticky vedeli či môže použiť DRS alebo nie. Ďalšou nevýhodou je, že vám čas ubieha neskutočne rýchlo. Vidíte štart a o pár minút máte za sebou 33 kôl zo 70 a ani sa nenazdáte a je pred vami záver nielen celého preteku, ale aj víkendu. V tom momente nechcete, aby to skončilo. Presne ako v nižších sériách.

Do poslednej chvíle sme verili, že sa chlapcom v červenom podarí dostať pred súpera a získať tak tretie a piate miesto. Tesne po tom. ako bol odmávaný koniec preteku, sme sa rýchlo presunuli, lepšie povedané pretlačili k bráne, ktorá nás vyviedla rovno na poslednú zákrutu pred cieľovou rovinkou. Maďari majú vo zvyku púšťať hneď po závere na trať fanúšikov. Funguje to tak aj na iných okruhoch ako napríklad Monza.

Ten pocit, keď kráčate po poslednej zákrute a presúvate sa na cieľovú rovinku je neopísateľný a nezabudnuteľný. V jednom momente sa cítite práve ako vy ako víťaz a užívate si ten pohľad, ktorý mali jazdci. Plné tribúny ľudí, vejúce vlajky tímov a jazdcov okolo vás. Na takýto pocit sa tak ľahko nezabúda. Obzeranie odstavených monopostov v boxoch čakajúcich na kontrolu, odovzdávanie trofejí trom najlepším jazdcom, sledovanie posledných prác v boxoch a mávanie našej novej kamarátke v Padockclube. Situácie a momenty, ktoré chce zažiť pravý fanúšik F1.

Každý, kto prišiel na cieľovú rovinku, si so sebou zobral aj menšie suveníry priamo z trate. Žiadne cedule s názvom DRS, 100 alebo 150 metrov, ale malé žmolky z pneumatík. Niektoré žmolky gúm dosahovali až 5 či 6 centimetrov! Pod vplyvom horúčavy a rozhorúčeného povrchu sa doslova prilepili na trať. Horúci asfalt sme doslova cítili cez podrážky topánok a ak by ste na ňom držali ruku dlhšie mohli ste si v niektorých úsekoch trate spôsobiť aj popálenie. Fanúšikovia doslova zablokovali možné výhľady na boxy Mercedesu, Tifosi zas pred boxami skandovali mená jazdcov a oslavovali, ako keby vyhrali práve oni. Medzi obľúbené „celebrity“ na trati patrili traťoví maršali, s ktorými sa fotilo mnoho návštevníkov. Kto by nechcel fotku s ceduľou SC a VSC v domácom archíve? Ja ju mám!

Nechcelo sa nám vôbec ale vôbec odísť. Najradšej by som tam ostala do budúcoročného preteku alebo išla pomáhať skladať a upratovať boxy! Ani by mi nevadilo byť hore do polnoci a ísť spolu s mechanikmi ako posledná domov.

Cestou späť sme zas mali možnosť stretnúť vysmiatych členov tímov Ferrari smerovali na hotel. Boli sme prekvapení, prečo idú naspäť tak skoro, veď bolo len sedem hodín večer. Podľa toho sme vytušili, že sú to asi členovia marketingu a PR alebo iných netechnických pozícií v tíme.

Cestou späť som si veľmi pomaly uvedomovala, že všetko už končí. Celý formulový víkend je za nami a ja sa musím naspäť vrátiť do „krutej“ reality učenia sa na štátnice a do práce. Môžem vám však potvrdiť, že už teraz sa chystáme na ďalší racing weekend. Možno to bude opäť Hungaroring a možno si vyberieme novú destináciu. Monza alebo Spielberg. Uvidíme, kde budeme o rok naživo sledovať F1. 

Text a foto: Kristína Doktorová