Prečítajte si rozhovor s Lenkou, ktorá sa vďaka programu Darmasiswa ponúkajúcemu študijné pobyty v Indonézii mladým ľuďom z celého sveta, dostala do dovolenkového raja. Aký je živote na ostrove či štúdium na Indonesian Insitut of the Arts Denpasar sa dozviete v článku.

Indonéziu tvorí spolu viac ako 17 500 ostrovov, z ktorých je obývaných približne 6000. Najväčšími sú Jáva a Sumatra, avšak keď sa povie Indonézia, priemerný Európan si okamžite predstaví Bali. Miesto, ktoré je dovolenkovým rajom s právoplatným prívlastkom, ostrov Bohov. Aký je rozdiel medzi snovou predstavou a realitou?

Asi to bude znieť zvláštne, ale musím povedať, že rozdiel neexistuje. Sama som bola zvedavá, ako tu budem žiť, čo všetko bude iné. Teraz môžem s istotou povedať, že je všetko ešte lepšie, ako som si myslela. Ľudia môžu mať iný názor, avšak je dôležité povedať jednu podstatnú vec. Ostrov bohov nie je pre každého a nie každého srdce si Bali vezme pod svoje krídla. Predsa je to stále východ, iná kultúra, iné náboženstvo a úplne odlišný spôsob života, na aký sme zvyknutí. O doprave už ani nehovorím. Nie je to tak dávno, čo som po prílete na ostrov cestovala taxíkom k ubytovaniu a po ceste som sledovala ľudí a ulice. Hovorila som si, kam som to prišla. Toto asi nebude nič pre mňa. Na druhý deň som okúsila chaotickú dopravu bez pravidiel na vlastnej koži a skončila som dvakrát obitá na zemi. Pomyslela som si, že čo ak budem ja jedna z tých, pre ktorých Bali nie je. Moja druhá časť mi však hovorila, že je to môj sen, musím sa len adaptovať a bude to v poriadku. Tak sa aj stalo. Dnes môžem povedať, že ostrov bohov si zobral moje srdce a dušu a realita je ešte lepšia ako moje vtedajšie predstavy.

Po získaní bakalárskeho titulu si sa rozhodla nepokračovať na vysokej škole, ale dala si prednosť exotike a ročnému štúdiu v Indonézii. Ako to všetko vzniklo?

Som typ človeka, ktorý potrebuje neustále niečo nové. Potrebujem sa niekam posúvať, potrebujem výzvy, ktoré prekonám. Jednoducho som prišla do stavu, že po 3 rokoch sa chcem posunúť niekde inde a začala som zvažovať rôzne možnosti. Najprv som rozmýšľala, že budem pokračovať v štúdiu masmediálnej komunikácie, ale v Budapešti po anglicky. Ďalšie záložné plány boli v Česku, ale nakoniec som sa dozvedela o programe Darmasiswa a o možnosti študovať v Indonézii. Milujem ich kultúru, ktorú som chcela spoznať bližšie. Je tu stále teplo, oceán, neopísateľná príroda a joga na každom kroku. Neváhala som ani sekundu a bolo mi jasné kde budem tráviť najbližší rok.

Je náročné nechať všetko za sebou a vydať sa za svojim snom?

Moja protiotázka by asi bola, či je náročné robiť to čo ťa baví, žiť ako ťa baví a plniť si pritom svoje sny. Myslím si, že o tomto sníva väčšina ľudí, takže moja odpoveď je nie.
Ak ste o niečom presvedčení celým vaším bytím, jednoducho si za tým idete, pretože viete, že je to správne a robíte to aj pre vašu budúcnosť. Je náročné odísť od všetkých priateľov a rodiny, pretože z Bali nemôžete lietať každú chvíľu domov. Pokiaľ je to skutočne sen, ktorý pre vás znamená všetko na svete, žijete ako chcete, tak to ani nedokážem vnímať v zmysle, že som všetko nechala za sebou. Pretože to skutočné “všetko” som našla tu.

Na Slovensku už napadol prvý sneh a ľudia si po skončení babieho leta oprášili zimné oblečenie. Aké počasie je momentálne na Bali?

Počasie na Bali je krásne, horúce a slnečné, ako vždy. Je tu aj veľká vlhkosť a momentálne mierne obdobie dažďov, takže sa stane, že poriadne spŕchne každý, alebo každý druhý deň. Dážď tomu veľmi nepomôže, takže stále je tu rovnako teplo a dusno. Sprchu by ste si tu najradšej dali 10 krát do dňa, pretože stačí, že niekam na chvíľku idete a už ste od všetkého dolepení.

Zažila si v Indonézii silné kultúrne rozdiely? Predsa len, v Indonézii žije mnoho etnických a náboženských skupín a piliere spoločnosti stoja na úplne iných základoch ako tie európske.

Áno to je pravda, žijú tu rôznorodé skupiny ľudí. Domáci, ktorí sa delia ešte na domácich z Bali alebo prisťahovalcov z iných ostrovov Indonézie. Potom turisti či študenti snáď z každej krajiny na svete alebo ľudia, ktorí sa tu rozhodli dlhodobo žiť. Na ostrove prevláda hinduizmus, ale je tu aj mnoho kresťanov a moslimov. Základ je v tom, aby sa všetci tolerovali a rešpektovali kultúrne pravidlá. Prídete si do malého obchodíku kúpiť elektriku do domu, dobiť internet alebo do práčovne vyprať veci a zistíte, že za závesom obchodu je jedna miestnosť, kde ľudia bývajú, spia a žijú aj s deťmi. To je vec, ktorú si západný typ človeka vie asi len ťažko predstaviť. Rôzne domáce chuťovky, ktoré robia na ulici popri ceste v malom stánku, v ktorom je hygiena minimálna by si asi ťažko dal človek v západnej krajine. Ďalším a určite nie posledným kultúrnym rozdielom je, že svadbu tu mávajú až po prvom dieťati. U nás sa považovali ženy, ktoré mali dieťa skôr ako svadbu za pobehlice. Tu je dieťa znakom, že bude svadba. Takisto chlapi môžu mať niekoľko žien či priateliek naraz. Avšak iba pod tou podmienkou, že sa dokáže rovnakým dielom postarať o každú jednu. Tomu sa hovorí spravodlivosť. Ceremónie, ranné modlitby, rituály a pálenie obiet sú každodennými rituálmi, bez ktorých by nemohol začať deň. Je to pestré a rôznorodé. Koniec koncov, prívlastok “ostrov bohov” nedostalo Bali len tak bezdôvodne.

Ako to myslíš, “kúpiť elektriku”?

Tu nemáš elektriku ako na Slovensku, ktorú platíš mesačne v rámci nájmu. V Indonézii chodíš do obchodu kupovať elektriku na číslo prístroja, ktorý máš doma a sám si určíš za koľko si chceš elektriku kúpiť a podľa toho ti aj vydrží. V niektorých podnájmoch to zabezpečujú majitelia pre celý dom, v iných si kupuješ sám podľa toho ako míňaš.

Ako vyzerá bežný deň na ostrove?

Cez týždeň zvyknem vstávať už okolo šiestej, počas východu slnka, pretože ma to nabije energiou a vďačnosťou. Potom záleží na tom, či v daný deň idem do školy (školu mám iba v pondelok, stredu a piatok, niekedy ani to nie) alebo idem na rannú jogu. Po joge sa vrátim domov, kde si prípadne ešte zacvičím, dám si raňajky a ak nie je príliš oblačno, idem na dve-tri hodiny na pláž. To je už zvyčajne obed, ktorý niekedy predstavuje iba dve čerstvé ovocné šťavy, pretože z toho tepla z pláže je to jediné čo dokážem do seba dostať. Neskôr si dám nejaké typické indonézske jedlo, vrátim sa domov a robím na svojich veciach. Potom či už o štvrtej alebo o šiestej poobede idem na jogu druhýkrát a snažíme sa s kamarátmi vymyslieť, kam pôjdeme na večeru alebo čo si urobíme u nás doma. Od pol 7 je tu už každý deň tma ako v rohu. Preto je lepšie sa preorientovať na balíjsky spôsob života, chodiť skôr spať a ráno fungovať už od šiestej. Večer si chodievame s kamošmi posedieť, porozprávať sa niekam von alebo u nás na terase a cez víkend sa vždy nájde nejaká párty, na ktorej ste dlho do noci a potom ten ďalší deň už nevyzerá tak perfektne.

Aké sú životné náklady? Dá sa vyžiť zo štipendia, ktoré program Darmasiswa ponúka?

To záleží od toho, aké priority na Bali máte. Ak chcete pokryť všetky náklady iba zo štipendia, nie je to nemožné. V takom prípade budete bývať v hlavnom meste, ktoré nestojí za to, aby ste tam strávili čo i len jeden deň. Tým nechcem nikoho uraziť, každý má iné nároky, iné názory a niekomu to prekážať nemusí. Nenájdete tam však pokoj či peknú prírodu. Je to ulica na ulici, celé mesto je zaplnené autami, motorkami, neutíchajúca doprava, hluk, špina a prach. Ak niekomu nevadí bývať v takomto prostredí a za peknými miestami a aktivitami bude každý jeden deň dochádzať, tak zaplatí za ubytovanie minimum.

Stále nám ostáva dosť peňazí zo štipendia, aby sme si zaplatili mesačný prenájom na skúter. Potom benzín, elektrina, mobilný internet a jedlo. Strava je tu tiež veľmi lacná, takže ak sa stravujete vo warungoch a kupujete si ich indonézske jedlá, dokážete sa plnohodnotne najesť aj za euro.

A aké sú tvoje priority?

Druhá voľba, ktorú som si zvolila aj spolu s ľuďmi, s ktorými tu bývam je o čosi finančne náročnejšia, ale sme maximálne spokojní. Celé alebo takmer celé štipendium miniete na ubytovanie a zvyšok spomínaných nákladov si hradíte z vlastného vrecka. Na druhej strane ste v oblasti, kde sa vám páči, je tu príroda, pokoj ale aj rušnejšie miesta a skvelá komunita ľudí. Nájdete tu všetko, čo potrebujete a nemusíte za ničím dochádzať.

Akí ľudia sú obyvatelia Indonézie?

Natrafíte tu na nespočetne veľa domácich, ktorí sú srdeční, nápomocní, usmievaví a naozaj z nich cítite úprimnosť. Nájdete tu aj ľudí, ktorí nie sú prajní a máte pocit, že vás práve zabili pohľadom alebo vás chcú obrať o peniaze len preto, že ste bieli. Ak tu strávite dlhší čas, zistíte čo a ako funguje a takí ľudia vás už nedostanú. Som zástancom názoru, že v každej jednej krajine na svete sa nájdu dobrí aj zlí ľudia a Bali nie je žiadnou výnimkou. Niekedy len tak jazdíte na skútri a všimnete si ako sa na vás niekto usmieva. Keď sme mali prvé dni problémy adaptovať sa v doprave, pristavil sa človek, ktorý ma obiehal a opýtal sa či je všetko v poriadku. Asi záleží aj od šťastia.

Čo štúdium na Univerzite v Indonézii? Ako prebieha výuka?

Poznám ľudí aj z iných univerzít na ostrove, a tak ako nám povedali na ambasáde, každá Univerzita má vlastný štýl výuky, vlastné pravidlá a vlastný spôsob fungovania. Ja osobne som si vybrala štúdium zamerané na umelecké smery: tradičný tanec, hudba, batika, kresba a móda. Každý má zvolený svoj hlavný odbor. Ja mám tradičný tanec, a ten by som mala aj prednostne navštevovať. Dá sa však dohodnúť, všetci sú ústretoví a ak chce človek vyskúšať všetko, môže navštevovať aj iné odbory. Niekedy však ako študenti máme pocit, že tú školu berieme serióznejšie ako niektorí učitelia. Každý predmet trvá približne hodinu a pol, čiže toho času v škole trávime naozaj minimum. Stáva sa, že prídete do školy a zistíte, že hodina bola zrušená. Všetko v Indonézii má svoje vlastné tempo, takže postupne sa začnete riadiť pravidlom, že hodinky sú len na okrasu.

Dá sa popri štúdiu aj pracovať? Aké sú možnosti?

Nie je to také jednoduché. Som študentkou indonézskej vlády, od ktorej dostávam štipendium a v rámci Darmasiswa programu nie je možné mať oficiálnu prácu. Ak by mi na to prišli, mohli by ma vylúčiť z programu, prípadne vyhostiť z krajiny. Ak je človek schopný pracovať cez internet, je to tá najlepšia možnosť. Privyrába si, nemusí nikam chodiť a časovo si zladí všetky aktivity tak, ako potrebuje.

Naučila si sa už niečo aj z miestneho jazyka?

Škola nám ponúkla aj hodiny Bahasy, ale ja som skôr zástancom praktického ako učebnicového využitia jazyka. Kúpila som si konverzačnú knižku Bahasy a zošit. Základy už samozrejme viem, ale chcem na tom pracovať.  Už niekoľko  situácií ma presvedčilo o tom, že sa ho chcem naučiť na konverzačnej úrovni.

Aký bol doteraz tvoj najintenzívnejší zážitok?

Nie som tu ešte tak dlho, aby som zažila niečo špeciálne intenzívne, tak, aby to prevýšilo iné zážitky. Možno to ešte len príde. Každé miesto, každý výlet bol niečím iný, niečím výnimočný a moje zážitky z Bali sa doteraz skladajú z niekoľkých čarovných miest, ktoré tu neustále objavujeme. Obdivujem silu a krásu oceánu. Dokázala by som sa naň pozerať stále. Každá pláž je iná a má niečo do seba. Aj západy slnka vo mne zanechávajú intenzívny zážitok. Počas jazdy na skútri vidíte niekoľko zelených plání, ryžové polia, a to si vychutnávam plnými dúškami. Zeleň, lesy, džungľa, obrovské ryžové terasy, vodopády, chrámy, sopky, “monkey forest”, v ktorom vám opice chcú ukradnúť všetko čo pri sebe máte. Všetko je jedinečné, unikátne a s nádhernou energiou, ktorá z tých miest sála.

Priemerná výška indonézskej ženy je iba 147 centimetrov, pričom u mužov je to 158cm. Aký je to pocit byť všade o hlavu vyššia?

Pred príchodom na Bali som si to nevedela predstaviť, keďže moja výška je 168 centimetrov, čo na Slovensku nie je nič extra. Je to vtipné, keďže ešte aj muži sú v Indonézii odo mňa stále nižší. Je to akési inštinktívne, podvedomé, že žena vidí silu chlapa aj v jeho výške. Keď mi nosil môj 33 kilový kufor chlap, ktorý mal postavu asi ako ja a ešte bol o hlavu nižší, bála som sa o neho. Na domácom letisku v Jakarte mi boli naozaj všetci v blízkom okolí po ramená a tam som sa už cítila ako obor.

Máš s ostrovom Bali aj nejakú negatívnu skúsenosť?

Cestou domov ma počas jazdy na skútri okradol predbiehajúci chlap. Bola to stotina, ani som si to nestihla uvedomiť. Potiahol ma za tašku, ktorá sa roztrhla a už ju mal. Ja som išla minimálne 50 km/h, on rýchlejšie, takže to bola aj celkom sila a skoro som spadla. Kým som sa stihla spamätať a pridať, stratil sa mi. Išiel veľmi rýchlo a ja som nemala šancu. Vedela som, že sa také veci na Bali robia, ale netušili sme, že by sa to stalo aj v oblasti, v ktorej bývame a na jednej z hlavných ulíc. Ukradol mi snáď všetko, čo mi mohol ukradnúť, najmä kvôli dokladom som mala dosť veľké problémy. Teraz už mám iný skúter, v ktorom mám oveľa väčší úložný priestor a všetko sa snažím ukladať dnu, aby som na sebe nenosila nič navyše.

Čo by si odporučila ľuďom, ktorí by chceli navštíviť Indonéziu alebo ešte konkrétnejšie Bali?

Ak váhajú, aby tak určite urobili a spoznali všetku tú krásu. Prišli a zažili na vlastnej koži nielen nádherné miesta, ktoré Bali, či celá Indonézia ponúka, ale aj kultúru a skutočný život ľudí, ktorí tu žijú. Druhá rada, ak ste neskúsení vodiči na motorke či skútri a máte možnosť si to vyskúšať minimálne doma, tak to urobte. Pre človeka, ktorý nikdy nevidel podobnú dopravu je to dosť veľký šok a môže rátať minimálne s jedným pádom. Pre domácich to nie je nič tragické a každý vám povie len “Welcome to Bali”. Oceán nie je more, nekúpte sa všade a nepodceňujte ho. A predovšetkým: Nenavštevujte len krásne hotely a najturistickejšie miesta. Nechajte sa Bali pohltiť a doslova sa tu straťte. Vezmite si navigáciu a choďte kde vás nohy zavedú. Len ak si necháte kultúru a život balijských ľudí vojsť pod kožu, zistíte o čom Bali je. Treba si ale samozrejme vždy dávať pozor, pretože ostrov bohov nedokáže len dávať, ale aj brať.

Autor: Michal Haviar

Lenkin Instagram: https://www.instagram.com/lenkahlopkova/