Od katastrofy v Černobyle už ubehlo takmer 30 rokov, no ďalekosiahle následky sa prejavujú dodnes. Aj napriek veľkým čisteniam a ochranným opatreniam je táto oblasť stále plná zmutovaných živočíchov či mŕtvych lesov.

Účinky rádioaktívneho zamorenia Černobyľu na rozklad rastlinného materiálu ostávali až doteraz neznáme. Keďže mŕtve stromy, opadané listy a šišky v neslávnom Red Forest sa ešte aj niekoľko rokov po incidente jednoducho nerozkladali, vedci sa rozhodli túto záhadu preskúmať. Zistilo sa, že rádioaktivita znižuje schopnosť rozkladu prírodného odpadu.

„Rozkladači“, ako môžeme nazvať hmyz, mikróby, huby a pod. sú skupinou, ktorá sa živí pozostatkami mŕtvych organizmov. Bez nich by uhlík, dusík a ostatné látky potrebné pre život ostali doslova uzamknuté v telách rastlín. A to je dôvod, prečo sa prírodný materiál v Černobyle nerozkladá. Okrem pár mravcov sa totiž na kmeňoch mŕtvych stromov nenašli takmer žiadne organizmy, ktoré by ich rozkladali a rozožierali, preto aj po niekoľkých rokoch ostáva padlý strom takmer bezo zmeny. Predpokladalo sa, že schopnosť rozkladania je najnižšia v najviac kontaminovaných lokalitách z dôvodu neprítomnosti alebo zníženia hustoty pôvodných bezstavovcov a mikroorganizmov.

V septembri 2007 umiestnil výskumný tím 572 vriec s nekontaminovaným suchým lístím zo štyroch druhov stromov na 20 miest v Černobyle, ktoré sa líšili úrovňou radiácie. Opäť sa k ním vrátili v júni 2008, kedy boli vrecia vysušené a zvážené, aby sa zistil úbytok odpadu. Strata bola o 40 % nižšia v najviac kontaminovaných oblastiach čo znamená, že najviac odpadu ostalo v tých vreciach, ktoré boli umiestnené v oblastiach s najvyššou úrovňou kontaminácie. V ostatných oblastiach totiž zmizlo asi 70 - 90 % odpadu.

Rádioaktívna kontaminácia teda znižuje rýchlosť rozkladu a tým pádom zvyšuje hromadenie odpadu, čo zhoršuje podmienky pre ďalší rast rastlín. Hrúbka „lesnej podlahy“, čiže lístia, šišiek, konárov a ostatného odpadu sa zvyšuje priamoúmerne s úrovňou radiácie. Jednoducho povedané, čím väčšie žiarenie, tým menej živočíchov, ktoré by rozkladali odpad, ktorý sa len hromadí a hromadí. Žiarenie potláča mikrobiálny rozklad na hornej vrstve pôdy. Hromadenie odpadu znamená, že živiny nie sú efektívne vracané späť do pôdy, čo by mohlo vysvetľovať, prečo stromy v okolí Černobyľu rastú tak pomaly.

Monika Budayová / iflscience.com