V dobe plnej informácií, kde ich šírenie je len otázkou rýchlosti internetového pripojenia, sa medzi mnohými po internete šíria aj rôzne príbehy, ktoré sú často desivé, divné a mnohokrát nepravdivé. Tie najpopulárnejšie medzi ľuďmi, urbanlegends (v preklade doslova „mestské legendy“), neraz na ľuďoch zanechali stopy strachu a paranoje. Či už to bolo kvôli presvedčivosti, desivosti alebo viackrát aj kvôli nevysvetliteľnému charakteru, tieto mýty inšpirovali nejeden hororový film a stali sa populárnymi príbehmi dnešnej doby.

Krvavá Mary

Asi najznámejší internetový hoax je založený na príbehu malého dievčatka Mary, ktoré vraj kedysi žilo. Veľmi vážne ochorela a upadla do hlbokej kómy. Miestny doktor bol však starý a slabý a veril, že dievčatko zomrelo, tak ju vyhlásil za mŕtvu. Rodina usporiadala pohreb nevediac, že ju pochovávajú zaživa.

Žili neďaleko od cintorína, kde Mary pochovali, a v prvú noc po pohrebe jej mama vraj počula Maryin krik. Nikto jej však neveril. Pár dní na to jej mama presvedčila rodinu, aby vykopali jej hrob. Keď ho vykopali, našli tam mŕtvu Mary, no zvnútra bola rakva doškriabaná a Maryine nechty boli od krvi, čo značilo, že sa snažila dostať z hrobu von.

Foto: Tinanwang/flickr.com

Vraví sa, že Mary môžete aj sami vidieť, a to tak, že o polnoci v piatok 13teho zhasnete všetky svetlá v dome, vojdete do kúpeľne, pustíte vodu, spláchnete záchod a pozriete sa do zrkadla päťkrát nahlas opakujúc „Bloody Mary“. Vraj sa vtedy zjaví v zrkadle, ale budete sa musieť ponáhľať, aby ste opäť zapli svetlo, ináč vás bodne do chrbta.

Stopy v snehu

Táto legenda vraví o tínedžerke, ktorá strážila svoju mladšiu sestru, zatiaľčo ich rodičia boli mimo mesta. Potom, ako dopozerali telku, ju šla uložiť do postele a neskôr sa vrátila späť do obývačky. Telka ju začala po chvíli nudiť, a tak ju vypla, vzala si deku a sadla si k preskleným dverám, odkiaľ pozorovala pomaly padajúci sneh.

Foto: geograph.org.uk

Neprešlo ani pár minút a dievča uvidelo akéhosi chlapa, ktorý sa k nej približoval. Z vrecka vyťahoval niečo lesklé a kovové. V panickom strachu sa skryla do deky. Keď ju po chvíľke dala preč, zistila, že muž zmizol. Okamžite zavolala políciu, ktorá sa hneď ponáhľala k nej domov vyšetrovať. Ako prvé si všimli, že v snehu nezostali žiadne stopy a pri vtedajšom riedkom snežení by sa stopy nestihli zakryť. Čo však našli potom, bolo vskutku desivé - na koberci našli mokré stopy z rozpusteného snehu, ktorý opadal z topánok. Muž, ktorého dievča videlo, bol v skutočnosti vo vnútri domu a to, čo videlo, bol jeho odraz.

Čierna Volga

Táto legenda je veľmi podobná našej obdobe, Čiernej sanitke - legenda známa v Poľsku, Bielorusku, Ukrajine, Rusku a Mongolsku sa šírila v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Bola o čiernej limuzíne značky Volga s bielymi puklicami a záclonkami, ktorou vraj unášali ľudí, najmä deti. Existuje mnoho verzií tejto známej legendy, ktoré sa líšia šoférom auta – niektoré verzie vravia o kňazoch a rehoľných sestrách, Židoch, upíroch, satanistoch alebo samotnom Satanovi. Unesené deti vraj zabíjali, ich orgány rozpredali a ich krv predávali bohatým Arabom, ktorí si ňou liečili leukémiu a iné ochorenia. Ktokoľvek sa chcel Čiernej Volge vzoprieť, podľa niektorých verzií do 24 hodín zomrel.

Foto: wikipedia.com

Limuzíny značky Volga boli vo vtedajšej dobe veľmi drahé a vozili sa v nich len členovia vlády, z ktorých strach zrejme túto legendu rozniesol. Avšak, táto legenda opäť ožila na konci deväťdesiatych rokov s novou značkou auta – Volgu nahradil Mercedes Benz alebo BMW.

Socha klauna

Pestúnka strážila deti v dome, ktorý bol preplnený klaunmi – hračky a sošky v podobe klaunov, ich obrázky... Keď sa deti hrali s hračkami v izbe, pestúnka si všimla sochu klauna v životnej veľkosti, ktorá sedela na hojdacom kresle. Vyzerala veľmi živo, dokonca si neskôr všimla, že hýbala očami pozerajúc na deti pohybujúce sa po izbe. Keď už bola priveľmi znepokojená, zavolala matke detí a požiadala ju, aby sochu z izby vyhodili. Ich matka však nevedela o žiadnej soche a po pestúnkinom opise jej nariadila, aby okamžite vzala deti so sebou a šla k susedom.

Foto: wikipedia.com

Keď dorazili k susedom, prišla za ňou matka a ubezpečila ju, že polícia už je na ceste. Situácia sa vysvetlila tak, že mentálne chorý sused sa už dlhšie vyhrážal, že vyvraždí celú ich rodinu. Obliekol si na seba kostým klauna a sedel v izbe čakajúc na správny moment, kedy by konečne mohol naplniť svoje slová.

Ruský spánkový experiment

Jedna z populárnych legiend, ktorá sa preslávila najmä desivými videami na YouTube, ktoré vraj obsahovali aj reálne fotky z pokusu, je Ruský spánkový experiment. Táto legenda rozpráva o prísne tajnom projekte, počas ktorého piatich väzňov dávkovali akýmsi stimulačným plynom a pozorovali účinky nedostatku spánku. Väzňom vraj sľúbili slobodu, ak by vydržali 30 dní bez spánku.

Prvých pár dní prebehlo bez akýchkoľvek problémov. V piaty deň sa však začali diať divné veci – väzni sa prestali medzi sebou rozprávať a začali byť paranoidní. V nasledujúce dni to nebolo o nič lepšie – záchvaty kriku na hodinu, trhanie kníh, behanie dookola... Keď sa všetky tieto podivné veci prestali diať, vedci sa rozhodli, že plyn z komory vypustia a napustia do nej čistý vzduch. Namiesto toho, aby väzni dostali akýsi dobrý pocit z toho, že to všetko končí, sa rozbehli k zrkadlám, cez ktoré ich pozorovali, a začali prosiť, aby plyn opäť pustili. Vedci však otvorili komoru a vpustili do nej ozbrojených mužov, aby ich odtiaľ vyhnali.

Foto: youtube.com

Naskytol sa im však pohľad, ktorý neočakávali – jeden z väzňov ležal mŕtvy v kaluži krvi. Zranenie si spôsobil sám a prekvapivo si sami ubližovali aj ostatní. Poniektorí z nich sa začali sami požierať. Ďalší z nich si vytrhol obličku a pomaly mu vytiekla všetka krv. Museli ich operovať, no násilne odmietali anestéziu a museli ich prísť paralyzovať. Na otázku prečo sa tam chcú vrátiť odpovedali: „Musíme zostať hore.“.

Potrebovali im dať eutanáziu, aby sa zbavili všetkých dôkazov o tomto experimente, no ich dôstojník im v tom zabránil a rozhodol, že ich majú do komory vrátiť spolu s ďalšími troma výskumníkmi. Jeden z nich z vydesenia vytiahol zbraň, zastrelil dôstojníka a s ním aj väzňov, aby ukončil ich trápenie.

Jakub Überlauer