Silný line-up, predvianočný čas či azda snaha zohriať sa spôsobili, že si ktosi z Pančlajnu “uletel” a povedal si: “Hej, poďme pridať ešte predstavenie v stredu o piatej.” Stalo sa a ak ste neboli (alebo aj ak ste boli), prečítajte si, čo najzaujímavejšie ste (ne)zmeškali.

Spomínaný line-up tvorili: Gabo Žifčák, Šoko, Jakub Lužina, Matej Adámy, Jakub Ptačin, Dano Čistý a, ako inak, Samo Trnka.

Ženy, manželstvá, ale aj to čo im predchádza. Práve to boli najčastejšie témy, ktoré sa vyskytli s komikmi striedajúcimi sa na pódiu. Zhodnotiť, či tentokrát dostali diváci za vstupné adekvátne množstvo kultúry, podľa mňa nie je ťažké. Hej, dostali, minimálne v stredu, keď som sa zúčastnil aj ja.

Decembrové vydanie boli výnimočné “trojnásobnou dávkou”. “Ak by som bol začínajúci komik v New Yorku, dva sety za večer by boli známkou lenivosti. Keď som bol na jar na turné s Gorduličovcami, popoludní sme vystúpili v Žiari nad Hronom a potom sa presunuli na večernú show v Banskej Štiavnici. Bolo to na moje narodeniny. Vo štvrtom sete som pohorel a vravím si, mám narodky, som preč z domu, títo ľudia ma nemajú radi a ja sa cítim výborne! Komici sú poškodení ľudia,” rozhovoril sa o svojich pocitoch z tohto nápadu Matej Adámy.

Zhodnotiť takýto “experiment” musí aj ten najpovolanejší - Samo Trnka. Otázka však smerovala viac na reakcie publika, najmä toho stredajšieho: “Publikum je pri stand-upe spolupáchateľom dobrej nálady, čo sa odráža aj vo výkone stand-upistu. Z tých, čo boli v stredu o 17.00, bolo veľa takých, ktorí prišli prvýkrát a zrejme nevedeli čo čakať, a či sa môžu smiať odušu, alebo len tak slušne. Tak sa smiali tak slušne a my sme sa divili, kde je chyba. To vycvičené publikum o 20.00 nám rehotom ukázalo, že je všetko v poriadku.”

Samo Trnka

Samotný standup následne ukázal niekoľko učebnicových príkladov toho, čo všetko sa na predstavení plnom komikov môže stať. O 17tej sa zahriate publikum pripravilo na Šoka, ktorý musel využívať to, v čom patrí na Slovensku medzi špičku - improvizáciu. Statočná snaha sa však nezmenila v rehot prítomných, príhody so spevákmi v jeho podaní nevyšli tak ako mali a hoci snahu nešlo uprieť, Šokovi vystúpenie proste nevyšlo. Do zákulisia tak žilinský komik síce odišiel s gráciou, ale aj so zlým pocitom.

Po predstavení tak musel zaúradovať Samo Trnka, ktorý okrem hostiteľa v prípade potreby zastane aj rolu mentora: “Je zázrak, že Šoko so svojím prístupom k látke a výstupu, dokáže dlhodobo dávať tak silnú kvalitu. Občas ten zázrak nevyjde. Ale on ten zázrak občas nevyjde ani stand-upistom, ktorí si to píšu od slova do slova. V tomto konkrétnom prípade nemal materiál postavený na šušľavého idiota a preto mu zrazu nedával šancu na obvyklé zmätočné ozdôbky nespoľahlivého rozprávača. Musím sa pochváliť, keď sa ma Šoko pýtal, že prečo mu to nefunguje, povedal som mu: "V tejto storke si ty neni ten kokot." To pomohlo, o 20.00 už kokot bol.”

A naozaj, rady padli na úrodnú pôdu, večerné vystúpenie už vyzeralo inak. Oveľa lepšie. Šokove standupy by sa dali zhrnúť slovami, ktoré od kohosi padli v zákulisí: “Teraz možno budeš rozbíjať rodiny a kamarátstva. Čo ak niekto, kto bol na piatu stretne niekoho čo bol na ôsmu a začnú sa hádať o tom, či si bol fakt dobrý?”

Juraj Šoko Tabaček

Dano Čistý sa pri svojom výstupe znova držal prudkej surreality a histórie, pričom si tematicky pripravil aj čosi k blížiacim sa sviatkom. Zdalo sa mi, že v “kadencii slov” pridal na tempe. Síce to stále bolo pomalé ako Internet Explorer, zdalo sa však, že Dano sa rozbieha. Udržal sa však v “Čistom tempe” a v tradičnej kvalite.

Neznášate svadby? To ste človek Gaba Žifčáka, ktorý z nich tiež nie je práve dvakrát nadšený a tak sa im hodnú chvíľu povenoval. Mastný a pravdivý, presne taký bol.

A mastný, pravdivý, drzý a vykrikujúci (“Ticho buď! Nesmej sa, berieš mi čas!”) bol Kubo Lužina. Zjav, ktorý po sebe zanecháva slzy, smrad a myšlienky na zamyslenie sa na Pančlajne predviedol druhýkrát. Z duše prehovoril nám, milovníkom Youtubu a nám, ktorí vieme, že kávu si netreba vychutnávať, treba ju piť!

Kubo Lužina

Bol Kubo Ptačin dobrý? Bol. Vie to dať aj lepšie? Rozhodne. Neistý začiatok sa prejavil aj na reakciách publika.

Nedalo by mi nespomenúť aj hudobný doprovod - Jerguš Oravec, ktorý nedávno vypustil nový album (a s ktorým sme nedávno vypustili tento rozhovor) sa zveril, že s vystupovaním na Pančlajne to nie je celkom jednoduché. “Vždy je to tak trochu na hrane. Ľudia, ktorí prídu na Pančlajn tam nie sú kvôli hudbe, preto je veľmi ťažké zaujať ich svojou tvorbou. Niekedy sa to podarí a niekedy proste vstanú a odídu na toaletu.”

Jerguš následne vystrúhal poklonu všetkým komikom, špeciálne Samovi, ktorý navyše dokázal namiešať správnu kombináciu komikov a zaradiť ich do ideálneho poradia. Otvorenie večera v jeho podaní malo ako vždy niekoľko aktualizačných prvkov z politického diania a počas celého večera tvoril dobrú kulisu v tme vzadu pod pódiom, kde sa bavil na vystupujúcich.

O záver večera sa postaral Matej Adámy. Jeho humor je čierny, nechutný, sarkastický, odporný, uráža mnohých ľudí a nič mu nie je sväté. A Boh mu za tento dar žehnaj! Matej si už pomaly ale isto vychováva publikum, ktoré sa viac a viac smeje a čoraz menej sa chytá za hlavu pri jeho nekorektných frkoch, hoci kedysi to bolo inak. A okrem dôležitých posolstiev na pódiu má Matej aj jedno pre čitateľov: “Šoko si odfotil moje okuliare. Keď dá na internet fotku, že mu ich daroval Lasica, neverte mu!”

Matej Adámy

A keďže je čas predvianočný, rozhodol som sa dať záverečné slovo Samovi Trnkovi, ktorý by čitateľom a fanúšikom povedal pár pekných slov: “Všetkým členom môjho milovaného publika chcem popriať, aby sa nenechali strhnúť nervozitou a ihličnatým velikášstvom, aby v kruhu tých, na ktorých záleží, precítili pokoj, ľudské teplo (a vďaku zaň), veľa dobrej švandy a aby zo jeden darček potešil to malé dieťa v kútiku ich duše.”