Do kín prichádza prvý celovečerný (údajne) autentický dokument o slovenskom národnom futbalovom mužstve.

Slovenský futbal bol však ešte pred 40. rokmi súčasťou toho československého, a preto sú Majstri z Belehradu 1976 jeho nespornou súčasťou. Vznikol film, ktorý prelína zašlé slávne futbalové roky s tými súčasnými. Slovenskí režiséri Palo Korec a Dušan Milko spolu s Jánom Melišom, dvorným kameramanom Marka Škopa, priniesli na filmové plátna niečo, na čo futbalový fanúšik čakal takmer polstoročie.

Púta veľkú pozornosť

FINÁLE je film podporený Audiovizuálnym fondom, RTVS aj mnohými ďalšími koprodukčnými partnermi, nevnímajúc tých reklamných a mediálnych. Premiéru v kinách po celom Česku sprevádzali špeciálne projekcie, autogramiády a súťaže o rôzne ceny. Fanúšikovia mali možnosť vyfotiť sa s legendami ako sú Antonín Panenka a Karol Dobiáš. Na československé pomery nezvyčajne bohatý program spojený so silným marketingom mohli diváci vidieť dokonca aj v menších českých mestách. Aj v multikine Bory Mall v Bratislave sa na premiére objavili viaceré slovenské a české legendy. Pozdravili divákov, poďakovali a predniesli zopár vtipných slov na úvod, zatiaľ čo súčasná generácia národného mužstva sedela na svojich VIP miestach s pukancami v rukách. Premiéra sa uskutočnila v sobotu 12. novembra, teda počas reprezentačnej prestávky a deň po skvelom víťazstve nad Litvou 4:0. Naplánovanie nemohlo byť lepšie.

Vznikol projekt s naozaj silnou hráčskou a mediálnou podporou, ktorý vzhľadom na dokumentárny žáner nemá na Slovensku konkurenciu. Avšak so silnou propagáciou prichádzajú aj isté očakávania. Nikto z nás by predsa nechcel, aby sa zlatým chlapcom z Belehradu dostalo nepríjemného prekvapenia, čo sa výsledku týka. Lenže to by Korec a Milko museli dobrý dokument vôbec chcieť natočiť.

Zašlé hviezdy z Belehradu

Pred 40. rokmi Československo korunovali za kráľa Európy po tom, čo Panenka strelil jeden z najpamätnejších gólov futbalovej histórie. Majstri z Belehradu sa stali oslavovanými hrdinami, vzormi a slávnymi športovcami, z čoho poniektorí ťažia dodnes aj napriek úplne odlišnému životu, aký žili počas aktívnej futbalovej kariéry.

Dokument ich sleduje počas bežných každodenných činností, cestuje s nimi na exhibičné stretnutia a predovšetkým počúva, o čom sa legendy československého futbalu bavia pri pivku a klobásach. Výsledok? Vznikla koláž plytkých obrazov, vďaka ktorým má divák pocit, že starí páni, vtedy slávni futbalisti, sú dnes obyčajní pribratí dedkovia so zmyslom pre humor. Padajú z nich futbalové trenírky, spievajú na exhibícii a poniektorí si privyrábajú predávaním kníh priamo v stánkoch s pivom. Z témy , ktorá si žiada viac vážnosti a citu pri vyberaní vhodných scén, sa stala groteska.

Ak má byť film inšpiráciou pre mladých a nádejných futbalistov (tvrdili samotní aktéri), potom FINÁLE demonštruje presný opak. V prípade, že mal byť poctou významnej generácii futbalistov, ktorí si to nesporne zaslúžia, cieľ vôbec nesplnil.

Konfrontácia generácií

Poukazuje sa na fakt, že futbalový život nie je jednoduchý. Tobôž nie na Slovensku. U nás futbalové legendy žijú zo skromných dôchodkov, v Nemecku, ako vidíme v niektorých scénach, tamojší pekne oblečení futbalisti-dôchodcovia hrajú golf alebo pozerajú na terasách svojich dobre zariadených domov na MacBookoch zábery z „belehradskej“ noci. Načrtnutý je aj smutný príbeh Mariána Masného. Majster Európy bol niekoľko rokov bezdomovec, teraz sa pokúša postaviť opäť na nohy vďaka práci na recepcii. Ani tu však tvorcovia nehľadajú viac a na pohľad vážny problém sa čoskoro stráca v spleti ďalších zbytočných scén.

Výlet za Hamšíkom do Neapola, za Kuckom do Milána alebo za Škrteľom do Istanbulu nebuduje žiadnu myšlienku, iba potvrdzuje to, čo každý vie. Trojica úspešných slovenských futbalistov zarába pekné peniaze a žije prepychový život. Kde však tvorcovia videli dôležitosť hľadať po Neapole Hamšíka či úpenlivo nakrúcať Kucku prechádzajúceho sa rušnou časťou Milána, je mi záhadou. Jediné, čo si z filmu divák odnáša, je pocit, že sú všetci rovnakí. Ostáva veriť, že sa za potetovanými športovcami skrýva niečo, čo tvorcovia nepostrehli, prípadne vôbec nemali v úmysle zachytiť.

Je smutné, že  počas posledného obdobia, kedy sa okolo národného mužstva roztočil kolotoč problémov a káuz, divák musí vstrebávať horké zábery, ktoré v konečnom dôsledku len potvrdzujú negatívne dojmy fanúšikov súvisiace s povahami našich hráčov.

Divák nepotrebuje sledovať to, ako hráči rozmetajú jedlo a pitie v kabíne od radosti. Nezaujíma ho ani poskakujúci holý zadok a už vôbec nie, koľko kameraman napočíta fanúšikov, ktorí zastavia Kucku na prechádzke. Ak tvorcovia chceli urobiť autentický dokument o slovenskom futbale, prehliadanie zásadných problémov, ktoré sú jeho súčasťou, je nelogické. Meliš je vnímavý kameraman, ktorý dokázal s Markom Škopom natočiť silné dokumentárne filmy. Ich najnovší počin, hraný film Eva Nová, získal päť cien Slnko v sieti a ocenený bol aj v Toronte, pričom vizuálna stránka patrila k najvýraznejším prvkom. Je škoda, že svoj talent a charakteristickú precíznu prácu neprejavil vo FINÁLE. Na reprezentatívny film o slovenskom futbale si ešte počkáme, ale to tu už Majstri Európy 1976 zrejme nebudú.

Pavel Bielik