Režisér Šiesteho zmyslu (1999), Vyvoleného (2000) a Znamení (2002) už roky tápa v priemere. M. Night Shyamalan má za sebou sériu menej podarených snímok a štrnásť rokov v tieni. Filmová verejnosť akoby už nad niekdajším veľkým talentom zlomila palicu a neprichádzali ani zaujímavé ponuky, ktorými by strmý pád zastavil. Teraz sa pustil do (podľa jeho slov) najväčšej výzvy vo svojej kariére. Nejde však len o filmárčinu ako takú, film Rozpoltený mal byť jeho comebackom, ktorý ho vráti medzi špičku, poteší skalných fanúšikov a pripomenie, prečo úspech v minulosti nebol iba náhoda.

Drieme v ňom beštia

„Koľko máš rokov?“ pýta sa chorého Kevina mladá uväznená Claire , „Deväť.“ Pritom Kevin je dospelý muž, v ktorom sa skrýva ďalších dvadsaťdva osôb a drieme ďalšia beštia. Trpí poruchou rozpoltenej osobnosti. Vzácnu chorobu (alebo dar) konzultuje s Dr. Flatcherovou, ktorá sa na podobné prípady špecializuje a takýchto ľudí vníma ako nadprirodzené bytosti. Netuší však, že Kevin a jeho fúra osobností uniesli tri tínedžerky a pripravujú ich ako potravu pre budiacu sa beštiu.

Dievčence nechápu. Raz raz vo dverách zjaví aj žena Patricia, inokedy ako 9-ročný šušľavý Hedwig. Len Claire (Anya Taylor – Joy), jedno z dievčat si uvedomuje, o čo tu ide a snaží sa s jednou z jeho osobností manipulovať, aby sa dostali von.  V minulosti tiež zažila na výletoch s otcom a strýkom nemilé zážitky - strýko ju chcel zneužiť, a tak už dokáže podobné situácie riešiť viac s rozumom.

Bol až druhou voľbou

Podľa jeho vlastných slov dostal prácou, ktorej súčasťou je najzaujímavejšia rola, akú kedy mohol hrať, pritom nebol prvou voľbou. Tvorcovia chceli obsadiť Joaquina Phoenixa, no ten z pracovnej vyťaženosti odmietol. McAvoy si však z toho ťažkú hlavu nerobil, problém bol skôr v scenári. Keď ho začal čítať, nebol úplne nadšený. Mal pocit, že ide o šialenú zmes žánrov, čo vyznelo znepokojujúco. Ale potom sa dočítal o ženskej postave Patricii, ktorá ho presvedčila, že nakrúcanie môže byť naozaj zábavou a výzvou zároveň. A s podobnou rolou už skúsenosti má. Spomeňme si na film Filth (2013) a na čudáka posadnutého sexom a drogami.

James McAvoy patrí v súčasnosti medzi najobsadzovanejšie hviezdy na svete. Predovšetkým do hollywoodskej produkcie priniesol svieži škótsky vietor a je neodmysliteľnou súčasťou nových X-menov, jednej z najväčších filmových značiek. Je preto povzbudzujúce, že myslí aj na zložitejšie postavy, ktorou Kevin rozhodne je. A je vynikajúci. Ponúka škálu postáv s rôznou mimikou, gestikuláciou a zaujímavá je aj intonácia a prízvuk každého jedného. V jeednej zo scén ako Patricia s citom češe uväzneným dievčatám vlasy, ktoré zdobí kvetmi, o chvíľu už jednej z nich v teplákovej súprave ako malý Hedwig potajomky ukazuje svoju izbu a pri drsnej muzike je z neho parketový lev.

Mimoriadne herecké výkony v priemernom filme

Postava škótskeho herca je výrazná a tieni ostatné postavy. Niektoré sú dokonca relatívne ploché ako je to v prípade dvoch z troch uväznených dievčat. Claire je počas celej minutáže centrom pozornosti, jej herecký prejav je presvedčivý a charakter postavy zaujímavejší, keďže sa neustále vraciame do jej detstva za pomoci flashbackov. 20-ročná herečka si za svoj výkon vyslúžila aj nomináciu London Critics Cricle Film Awards v kategórii Young British/Irish Performer of the Year.

Zvyšné dve dievčatá sa však správajú prvoplánovo a sú do počtu. Väčšinu svojho času odohrajú polonahé, pričom dôvod je okato vykonštruovaný - ich oblečenie je špinavé. Claire dokonca narába s brokovnicou sebavedomo, ani spomínané flashbacky, ktoré to chcú odôvodniť, pritom nefungujú. Podobné rozhodnutia zo seriózneho filmu generujú obyčajný popcornový film. Hypotézy si zaslúži aj žánrová dominanta. Ak sledujeme horor, tak slabý, ak psychologickú drámu, tiež. Využívajú sa tradičné, už neprekvapujúce hororové prvky, dramatická rovina je nedostatočná, nedostáva veľa priestoru, pričom jednotlivé dejové linky (sedenia s Dr. Flatcherovou, flashbacky maličkej Claire a pobyt v bunkri) sa navzájom vyrušujú. Napríklad ťažko vybudovaný „chvíľkový horor“ vystrieda psychiatrické sedenie, ktoré má upokojujúce účinky.

Rozpoltený v princípe môže pripomínať nezabudnuteľné Psycho (1960) alebo o dvadsať rokov starší film Oblečený na zabíjanie (1980),  vhodná je však v tomto prípade komparácia s nedávnou Ulicou Cloverfield 10 (2016). Zápletka podobná – zvláštny chlapík vás uväzní v bunkri a vy sa snažíte dostať von. Príbeh je však vyrozprávaný inteligentnejším a náročnejším spôsobom. U diváka sa postupne buduje napätie a dusí ho nepríjemnou atmosférou, v ktorej sám neviete, či je pobyt v bunkri skutočnou záchranou, alebo vás len vodia za nos. Rozpoltený nič inteligentné a sofistikované neponúka, naopak, všetky informácie nám ako na tácke prezrádzajú príslušné postavy. Dr. Flatcherová na prednáške cez skype prezrádza všetky skutočnosti poruchy rozpoltenej osobnosti, Claire si na počítači púšťa Kevinove videá, kde vystupuje v rôznych podobách a nie príliš potrebne vyznievajú aj jej spomínané flashbacky.

Odoprieť sa nedá príťažlivý vizuál. Kameraman Mike Gioukakis je najatý po tom, čo režisér vidí jeho prácu na It Follows (2015) a výsledok je viac ako uspokojujúci. Súčasťou výstavby príbehu sa stáva aj decentralizácia postáv v obraze alebo konverzácia snímaná v detailoch pôsobiaca veľmi intenzívne a je dôkazom, že podobná filmová reč dostáva čoraz väčší priestor a nasledujú ju viacerí tvorcovia. Vo filme Comet (2014) a v seriáli Mr. Robot je táto forma ešte viac invenčná a stáva sa základom filmu po formálnej stránke, nie len občasnou atypickou obrazovou vsuvkou. Takúto jedinečnú a viac umelecky vnímanú konštrukciu záberov použili aj tvorcovia českého seriálu Modré stíny (2016).

Pre verných fanúšikov M. Night Shyamalan prináša aj provokáciu v závere, no pre tých, ktorí film Vyvolený nevideli, odkazy nič hovoriť nebudú a stanú sa nezmyselnými. Zároveň sa Rozpoltený dostane do roviny úplne iného žánru, ktorý môže predznamenať ďalšie kroky v režisérovej kariére. Otázne je, či sú odkazy na jeho predošlé diela len egomaniacky rituál alebo sa naozaj chystá niečo, čím chce indický režisér vzkriesiť sedemnásť rokov starý projekt. A či už nie je neskoro.

5/10

Foto: Cinemart.sk

Pavel Bielik