O Slovensku sa už zverejnilo pomerne dosť článkov na rôzne témy. Fotograf a cestovateľ Aleš Tvrdý napísal o našej krajine príspevok, ktorý zaujal čitateľov v Nemecku a Francúzsku kde ho publikovali. V slovenčine spolu aj s fotogalériou si ho môžete pozrieť aj u nás.

Tu je spomínaný článok ktorý bol prezentovaný aj na zahraničnom webe: Myp-magazine.com

 

Pred dvadsaťjeden rokmi sa Československo rozdelilo na dve samostatné krajiny. Českú Republiku a Slovensko . Práve druhá zo spomínaných je mojim domovom a miestom kde som vyrastal.

“učupený slovenský národ”

Je to krajina plná kontrastov. Azda ani nie je Slovák, ktorý by nepoznal našu najväčšiu pýchu – Vysoké Tatry. Krásna a mnohokrát panenská príroda, každoročne fascinuje mnohých návštevníkov z celého sveta. Popri majestátnosti majstrovského diela, aké dokáže vytvoriť len príroda sama, mnohí prehliadnu schátralé budovy, ktorých zašlá sláva lemuje turistické chodníky. Tie tu vystavali súdruhovia z minulého režimu a mnohé z nich tak každým dňom prehrávajú boj z časom.. Dokedy??

Hory sú to naozaj krásne. No pod nimi akoby bol učupený slovenský národ a čakal kým sa pozdvihne.

Krajina plná ľudových tradícií, zvykov a pamiatok, ktoré siahajú až do hlbokej minulosti. V mnohých oblastiach sa dodnes zachovávajú ľudové tradície, aby sa mohli šíriť z pokolenia na pokolenie pre ďalšie generácie. V každom regióne majú domáci obyvatelia ľudové kroje s typickými vzormi a podobizňou práve pre nich. Takisto aj piesne a tance sa ešte aj dnes tešia veľkej obľube a nie je ojedinelosťou ak ich predvádzajú na rôznych podujatiach miestneho alebo svetového charakteru.

Halušky, Kofola, Horalky a Slivovica sú pochutiny, ktoré pozná každý Slovák! Nie je ojedinelosťou nechať si ich posielať do zahraničia, ak tam práve žijú...


Vo fotočlánku má ísť hlavne o fotky tak sa spoločne pozrime na tie Alešove:


Krajina s červenou komunistickou minulosťou akoby bola len „zaodetá“ do modrej Európskej večernej bohatej róby. Rozvinutejší západ s epicentrom diania v hlavnom meste Bratislava, ktorého lesk sa odráža na hladine Dunaja, verzus „hladové doliny“ na strednom alebo východnom Slovensku. Dodnes ich nikto z „najmocnejších“ nevie spojiť modernou infraštruktúrou. Veď možno práve to by prilákalo  investorov a znížili by tak priepasť medzi regiónmi. Avšak doteraz vždy všetko ostalo len pri predvolebných kampaniach a skutkoch, ktoré vybledli ako slogany na billboardoch.


 

Nočný život hlavného mesta je asi najbližšie porovnateľný s modernejšími metropolami západnej Európy. Štýlové kluby, bary a podniky prilákali nejedného zahraničného turistu. Ceny v nich nie sú pre domácich moc priaznivé, no zahraničný obdivovateľ sa nestačí čudovať aké to tu máme všetko lacné. Kto vie, ako by premýšľali, keby mali priemerný plat 800€ na mesiac. (a to sú tí šťastnejší, mnohí majú na mesiac len polovicu z toho)

“priemerný plat 800€ na mesiac”

Po uliciach dennodenne brázdia miliónové luxusné autá najznámejších svetových značiek. Krásne a moderné obchodné centrá rastú jedno za druhým. Avšak okolo nich premávajú staré a dosluhujúce dopravné prostriedky verejnej dopravy, ktoré patria skôr do antikvariátu, ako na ulicu. Tie mnohokrát rozvážajú či už domácich obyvateľov, alebo tých z ostatných častí Slovenska, ktorí tu prišli za lepším zárobkom. Často krát je ich zastávkou niektorá zo štátnych nemocníc. V nich akoby sa celkom zastavil čas. Ihneď po tom, ako som prišiel na svet, si nepamätám ako vyzerala pôrodnica v ktorej som sa narodil. Verím tomu, že keby som tam šiel aj dnes, tak sa mnoho z jej zariadenia vôbec nezmenilo.

Presným opakom sú osamelé usadlosti, kde bačovia verní len svojmu stádu žijú samotársky a mnohokrát nie ľahký život. Ťažko však povedať, ktorý je ten jednoduchší. Stres a naháňanie sa pre pár eur v meste alebo tvrdá práca za ešte menej peňazí, ale v krásnom prostredí, obklopený prírodou..

Zo Slovenska pochádza veľmi veľa šikovných a talentovaných ľudí, ktorí sú v mnohých oboroch svetovou jednotkou. Najmä v IT technológiách sa mladým ľudom veľmi darí a sú žiadaní tými najväčšími svetovými korporáciami. Čo je však obrovskou škodou, je to, že svoj talent doma využiť nedokážu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo najmä mladí ľudia opúšťajú krajinu, ktorá „ich vychovala“ a presadia sa niekde v zahraničí. Niet sa im ani čo čudovať. Za plat, ktorý by ich tu čakal, by ťažko uživili sami seba. O založení vlastnej rodiny ani nehovoriac.

Žiaľ je tu aj mnoho indivíduí, ktorí žijú na úkor druhých a zneužívajú systém. To sa odzrkadľuje na vysokej nezamestnanosti. Azda najväčší tŕňom v päte je rómska menšina. Po celej krajine sa dajú nájsť ich osady kde žijú v katastrofálnych podmienkach. Ťažko ich začleniť do spoločnosti, keď sa mnohí z nich nedostanú ani do piatej triedy na základnej škole. Mnohokrát sú negramotní a takým skutočne len ťažko dať prácu. Veď aj vzdelaní ľudia si tu žiaľ mnohokrát nájdu zamestnanie, ktoré je hlboko pod úrovňou ich kvalifikácie. Avšak z niečoho žiť musia.

Slovensko je skutočne krásna krajina plná malebných scenérií, ľudových zvyklostí a tradícií. Dajú sa tu prežiť naozaj krásne okamihy. Avšak ľudia, ktorí v nej žijú si rozhodne zaslúžia viac. Verím, že práve ostatné krajiny, ktorým sa stále chceme vyrovnať, nám budú reálnym vzorom. Nezostanú tak len pozlátkom na ústach tých, ktorí sa pravidelne v štvorročných intervaloch predbiehajú v politických kampaniach.

Zvyšok fotogalérie nájdete na Alešovom blogu na adrese:
http://www.photoandtraveling.com/photos/nggallery/europe/slovakia