Nie všade na svete si môžu deti dovoliť ísť do školy autom, autobusom alebo peši po rovnom chodníku.

Neuveriteľné. Vo vyspelých krajinách sa deti sťažujú, že musia ísť zase do školy. Deti z fotografií riskujú život každý deň, len aby dosiahli nejaké vzdelanie.

Na Slovensku žiakov privezú do školy rodičia, alebo školský autobus, prípadne si kratučkú cestu prejdú peši. Deti v niektorých oblastiach Indonézie, Filipín a Kolumbie takéto vymoženosti nepoznajú. Z fotografií zachycujúcich cestu, ktorú deti prekonávajú idúc za vzdelaním prechádza mráz po chrbte.

Žiaci z dediny Batu Busuk na Sumatre cestou do školy, ktorá sa nachádza v najbližšom meste Padang, musia prejsť po železných lanách upevnených 9 metrov nad riekou a potom prejsť peši  ešte 11 kilometrov po dažďovom pralese. Most, ktorý spájal brehy rieky zničili pred dvoma rokmi husté dažde.

Na Filipínach deti musia preplávať rozbúrenú rieku na nafukovacom kolese. Cesta z a do školy im každý deň trvá najmenej hodinu.

Deti z Kolumbie žijúce 64 kilometrov od hlavného mesta sa do školy musia spúšťať po oceľových kábloch dlhých 800 metrov, ktoré visia 400 metrov nad riekou Rio Negro. Na obrázku sú dve deti. Brat dievčiny leží vo vreci. Pri tomto spúšťaní dosahujú rýchlosť až 80 kilometrov za hodinu.

Žiaci z indonézskej dediny  Sanghiang Tanjung musia prechádzať na druhú stranu rieky týmto napoly zhodeným mostom alebo náhradným mostom, po ktorom to ale trvá  30 minút.

Odvážne deti z ďalšej indonézskej dediny prechádzajú cez rieku po starom akvadukte, aj napriek tomu, že nie je určený pre ľudí. V inom prípade by museli absolvovať vyše šesťkilometrovú cestu do školy.

Študenti v Nepále ručkujú po tomto oceľovom lane sediac na sedadle upevnenom na lano kladkou bez akéhokoľvek istenia.

Túto fotografiu odfotil Ammar Awad v roku 2010. Nebojácne dievčatko kráča po ceste posiatej kameňmi, ktoré hádzali palestínski demonštranti na skupinu Izraelčanov.

Dušana Lukáčová/amusingplanet.com