V dažďových pralesoch Indie sa mosty nestavajú, ale pestujú

Mosty v ázijských dažďových pralesoch dokonale splývajú s prírodou, pretože ich vytvorila ona sama.

Severovýchodné dažďové pralesy Indie majú najbohatšiu biodiverziu v Ázií a nájdeme tú výnimočné stromy ako napríklad Ficus Elastica. Vzácny druh gumovníka, z ktorého koreňov miestni obyvatelia pestujú živé mosty. Tie sú obľúbenou turistickou atrakciou najmä v dedine Cherrapunji a Nongriat neďaleko Meghalaya v Indií.

Región je jedným z najdaždivejších miest na Zemi, preto tu klasické drevené mosty jednoducho zhnijú. Aj keď vytvorenie koreňového mosta môže trvať 10 až 15 rokov, táto tradícia tu existuje už viac ako 500 rokov. Ficus Elastica produkuje množstvo sekundárnych koreňov z vyššej úrovne kmeňa, ktoré sa následne usadia na vrchole obrovských balvanov na brehoch rieky, alebo dokonca aj ponad ňu. Keďže celý rok je tu veľmi teplo a hlavne mokro, miestny kmeň si už dávno všimol silu koreňov, vďaka ktorým môžu jednoducho prekročiť rieku bez stavby netrvácnych drevených alebo umelo postavených železných mostov.

Teraz, kedykoľvek a kdekoľvek to je potrebné, jednoducho sa dajú vypestovať nové mosty, ktoré sú mimoriadne silné. Dokonca až natoľko, že udržia váhu 50 alebo viac ľudí naraz. Mosty sú stále nažive, rastú a časom získavajú na sile. Niektoré z nich ľudia z dediny používajú dodnes a môžu byť staršie aj viac ako 500 rokov. Jeden špeciálny koreňový most, ktorý je pravdepodobne jediný svojho druhu na svete, sú vlastne dva mosty naskladané cez seba a je známy ako "Umshiang Double-Decker Root Bridge".