Veda s vierou sa dopĺňajú, tak znie odkaz z Vatikánu. Niekomu to môže znieť nepriateľne, no život samotného pápeža Františka to potvrdzuje.

Ukázalo sa, že najvyššia hlava cirkvi v minulosti kráčala po vedeckých chodníčkoch. Súčasný pápež ešte ako Jorge Bergoglio totiž  získal magisterský titul na chemickom odbore Univerzity v Buenos Aires.  Spomedzi Jezuitov, ku ktorým patrí však jeho príbeh nie je ojedinelý.

V osemnástom storočí bol priekopníkom myšlienky binárneho systému hviezd práve Jezuit a astronóm Christian Mayer. Franz Xaver Kugler bol zároveň chemikom, kňazom a skúmal aj tabule s klinovým písmom. A Jezuit Guy Consolmagno študuje  asteroidy a meteority vo Vatikánskom observatóriu.

Veriaci vedci nepochádzajú iba z Jezuitského rádu. Augustiniánsky mních Gregor Johann Mendel svojim pestovaním hrachu položil základy výskumu genetiky.

Dokonca aj emeritný pápež Benedikt XVI. tvrdil,  že údajný konflikt medzi vedou a vierou je absurdný.

Vzťah cirkvi a viery však od nepamäti vytváral rôzne paradoxy: hoci cirkev odsúdila Galilea Galileiho pre jeho objavy za kacírstvo, naďalej zakladala univerzity a podporovala medicínske bádanie.

Dušana Lukáčová/ibtimes.com/fotografia: patdollard.com