V tretej časti nášho seriálu si posvietime na muža, ktorý je jedným z najznámejších iluzionistov v histórii. Muža, ktorý inšpiroval mnohých nasledovníkov a okolo ktorého panuje množstvo legiend a príbehov.

Harry Houdini sa pod svojim pseudonymom dokázal presláviť v USA a následne aj v Európe. V skutočnosti sa volal Erik Weisz, neskôr Ehrich Weiss. Svoje meno si nechal zmeniť kvôli tomu, že sa jeho rodina presťahovala z Maďarska do Spojených štátov. Svojim pôvodom sa príliš nechválil, svojimi trikmi však áno. Ak si rozmeníme všetky jeho „funkcie” na drobné, Houdini bol iluzionista, eskapológ (špecialista na úniky), kaskadér, kúzelník, herec, filmový producent, ako aj letec či skeptik. Všetky tieto povolania (okrem letectva) však súviseli s jeho veľkou vášňou - mágiou.

Narodil sa v roku 1874 v Budapešti v židovskej rodine ako jedno zo siedmich detí. Hoci odišiel do USA, Európu počas svojho života navštevoval. Práve tam pri svojom prvom veľkom turné zabodoval a získal si popularitu aj na starom kontinente. Faktom je, že predtým pôsobil najmä pri cirkusových predstaveniach, po niekoľkých úspechoch (vrátane šokovania divákov v rôznych európskych krajinách) si však vybudoval veľké meno a jeho hviezda stúpala.

Kráľ útekov. Tak si nechal hovoriť. A hoci to môže znieť namyslene, prezývku si nikto iný nezaslúžil viac. Inovoval eskapológiu natoľko, že inšpiráciu od neho čerpajú aj dnešní iluzionisti. Držal sa vo vynikajúcej fyzickej kondícii, správna životospráva a pravidelné športové aktivity patrili k jeho typickým znakom. Podľa jeho slov mu najmä to umožňovalo utiecť z rôznych šialených zovretí. Pri jednom podobnom „úteku” sa však stalo čosi, čo nedalo spávať Houdiniho odporcom. Pri vyslobodzovnaí sa zo spútania za ním prišla jeho manželka. Po hodine trápenia ho pobozkala a kúzelník už o pár minút víťazne dvíhal nad hlavu putá, ktoré predtým niekoľko rokov vyrábali na zákazku práve kvôli tomuto číslu. Či pani Houdiniová mala v ústach kľúč a následne ho podala manželovi, sa už nikdy nedozvieme. Pochybnosti však už navždy zostanú.

Pre väčší efekt a kvôli nasledovníkom, ktorí nezaháľali a triky slávneho iluzionistu napodobňovali, musel Houdini pridávať na nebezpečenstve. Spútavať sa nechával dolu hlavou vo veľkej výške a pri jeho trikoch neraz išlo o život.

Azda jeden z najnebezpečnejších, ktoré kedy Harry vykonával, bolo pochovanie zaživa. Útek z hrobu bez rakvy v dvojmetrovej hĺbke urobil v živote len trikrát. Okolo premiéry v tomto triku však koluje legenda, že Houdini naozaj bojoval o život. Pri snahe vyliezť spod zeme sa mu do úsť a do nosa dostala hlina, čo spôsobilo, že ešte predtým, než vyliezol, skolaboval. Našťastie sa toto celé odohralo až v momente, keď sa kúzelník „driapal” na povrch a tak mohli zasiahnuť asistenti a Harryho zachránili. Celý príbeh však pôsobí príliš dramaticky, nie je teda jasné, či aj toto nebola len hra s divákom. Vyliezť spod masy zeminy je však aj napriek tomu obrovský výkon hodný uznania.

Podobne nebezpečný bol aj trik so spútaním a vhodením do vody. Situáciu však zvládol Houdini priam graciózne - po pár sekundách sa bez väčších problémov vynoril.

Venoval sa letectvu, filmu, mal vlastné štúdio a dokonca si vyslúžil aj hviezdu na Chodníku slávy. Veľké množstvo aktivít však nikdy neodradilo veľkého hrdinu všetkých kúzelníkov od toho, aby dokazoval svoje zručnosti. Okrem toho, že svoje telo podroboval skúškam zajatia pod rôznymi spôsobmi spútania, vystavoval ho aj rôznym iným extrémnym podmienkam. Stávka, že zvládne 52-ročný akýkoľvek úder do brucha ho mala údajne stáť život. Keď si takýto „fyzický kontakt” vyskúšal jeden z jeho divákov po vystúpení, údajne mu tým spôsobil prasknutie slepého čreva a infekciu, ktorá ho neskôr skolila a stála život. Tak znie najčastejšie citovaná verzia. V skutočnosti však jeho lekár potvrdil, že zdravotné problémy mal Houdini už skôr a táto príhoda tak zrejme nemala najmenší vplyv na jeho zdravotný stav. Napriek tomu okolo jeho úmrtí panuje mnoho legiend. Ako by aj nie, keď majster kúziel skonal vo sviatok, ktorý je viac ako symbolický - na Halloween. Po sebe mal údajne zanechať odkaz, ktorý pošle zo záhrobia. Nič také sa však nestalo. Táto legenda je zvláštna aj preto, lebo sám Houdini bol veľkým skeptikom.

Okolo kúzelníkov a iluzionistov sa vždy (občas aj v dnešnej dobe) pohybujú klebety o ich napojení na druhý svet či dokonca o ich spriahnutí sa s diablom. Houdini však mnoho rokov svojho života zasvätil vyvracaniu mýtov okolo seáns a komunikácii s duchmi prostredníctvom médií. Vydával sa na rôzne vyvolávania duchov a dokazoval, že ide len o šikovné triky. Takáto zvláštna záľuba by sa možno od kúzelníka nečakala, no predsa len, ak trikmi ľudí zabávate, je to v poriadku. Ak však zarábate na ich smútku za stratou blízkych, je to viac ako nemorálne. A to si Houdini dobre uvedomoval. A to až natoľko, že kvôli tomu obetoval veľké priateľstvo so spisovateľom A.C.Doylom, ktorý sám seba za médium považoval.

O to, ako robil svoje vystúpenia sa majster ilúzie nikdy nepodelil. Či išlo o mimoriadny dar alebo len číre triky sa naplno objasniť nikdy nepodarilo. Houdini však žil naozaj zaujímavý a záhadný život, ktorý fascinuje aj 90 rokov po jeho smrti.

Nie je to tak dávno, čo bola okrem jeho vyššie spomínaných povolaní objavená aj jeho ďalšia funkcia. Známy patriot bol v skutočnosti aj špiónom a jeho cesty po Európe nemali za cieľ len zabávať masy divákov. Teda, minimálne tak to tvrdia rôzne zdroje. Ktovie, čo všetko nám ešte Houdini o sebe neprezradil...

Foto: wikipedia

-jj-