Otrasy len v Turecku zničili zhruba 345-tisíc bytov a mnoho ľudí je stále nezvestných.

Ramzan Kadyrov a líder Wagnerovcov sú verejne kritickí k veliteľom ruskej armády pre ich zlyhania na Ukrajine.

Ukrajinská spoločnosť Enerhoatom vyzvala Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu, aby prijala „všetky možné opatrenia na zastavenie ruského jadrového terorizmu".

Ak by Čína poskytla Rusku zbrane, znamenalo by to „vážny problém pre nás a v našom vzťahu“, konštatoval americký minister zahraničia.

Podľa tureckého úradu pre riadenie núdzových situácií 40 týchto otrasov bolo s magnitúdom 5 až 6, jeden mal dokonca 6,6.

Z Ukrajiny v posledných dňoch hlásili pozorovanie niekoľkých balónov, ktoré podľa britského rezortu obrany boli pravdepodobne ruské.

Bolo to prvé odpálenie rakety od 1. januára, keď Pchjongjang vykonal test rakety krátkeho doletu.

„Nemyslím si, ako to niektorí ľudia myslia, že sa musíme zamerať na úplnú porážku Ruska a zaútočiť na Rusko na jeho vlastnej pôde,“ povedal prezident.

V krajine sídli niekoľko významných medzinárodných inštitúcií vrátane Medzinárodného trestného súdu.

Niektoré opatrenia Európskej zelenej dohody, ktorá sa týka prechodu ku klimaticky neutrálnej ekonomike, sú podľa kritikov nereálne a EÚ by mohla čeliť žalobe.

Vyšetrovanie naznačuje, že podozriví patria k zločineckej skupine, ktorá sa zapájala do prevádzania migrantov cez hranicu s Tureckom k bulharsko-srbskej hranici.

Nacionalistický predseda maďarskej vlády vyhlásil, že pre Maďarsko je dôležité byť členom NATO, ale jeho vláda nebude posielať Ukrajine zbrane a ani nepreruší vzťahy s Moskvou.

Hrozí totiž, že by ďalšie autoritárske režimy mohli využiť podkopané medzinárodné pravidlá pre svoj prospech.

Otrasy v Turecku a Sýrii zabili už okolo 45-tisíc ľudí.

Mesto Antakya sa nachádza v provincii Hatay, ktorá je jednou z najhoršie zasiahnutých v Turecku.

Rishi Sunak vyzval svetových lídrov, aby „zdvojnásobili“ podporu Ukrajine.