Embryá, ktoré vznikli z vajíčok samice Fatu, už čoskoro prenesú do samice nosorožca tuponosého južného. Z umelo oplodnených vajíčok dvoch posledných žijúcich samíc nosorožca tuponosého severného (Ceratotherium simum cottoni) vznikli dve embryá. Vedci v Taliansku nedávno oplodnili vajíčka, ktoré odobrali 22. augusta samiciam Najin a Fatu žijúcim v kenskej rezervácii Ol Pejeta. [related id="1433589" style="media" /] Z celkovo desiatich odobratých vajíčok však oplodnili zmrazenými spermiami už uhynutých samcov Suniho a Sauta len sedem. Embryá, ktoré vznikli z vajíčok samice Fatu, už čoskoro prenesú do samice nosorožca tuponosého južného (Ceratotherium simum simum). Populáciu nosorožcov tuponosých severných zdecimovali desaťročia pytliactva. Posledný samec tohto druhu nosorožca, 45-ročný Sudán, zomrel vlani v marci. Pre problémy súvisiace s vekom ho museli utratiť.

Pri výskume hradby pevnosti z doby faraóna Ramesseho III. odkryli tento týždeň zvláštnu štruktúru. Ide o obdobie spadajúce 13. -12. storočia pred Kristom.

Monitorovacia stanica, ktorá vážila 740 kilogramov, bola ukotvená v hĺbke 22 metrov a necelé dva kilometre od pobrežia a bola zabezpečená silnými kovovými lanami.

Modul sa v sobotu pokúsi pristáť na južnom póle Mesiaca.

Sklovina sa pri testovaní s gélom dokázala sama obnoviť v priebehu 48 hodín.

V štúdii publikovanej v magazíne Science použili vedci dáta z britskej Biobank a spoločnosti 23andMe, ktorá sa zaoberá genetikou.

Ďalší pokus naplánovali na nedeľu.

Stroj spoločnosti United Launch Alliance vyniesol na orbitu navigačný satelit amerických vzdušných síl.

Fogcam nainštalovali v roku 1994 s cieľom pozorovať zmeny počasia v areáli univerzity.

Pristávací modul, ktorý sa oddelí od lode približne 100 kilometrov od povrchu, sa 7. septembra pokúsi o prvé pristátie Indie na Mesiaci.

Tím vedcov a inžinierov na palube výskumného lietadla zhadzuje do ľadu sondy.

Spoločnosť prejde na HarmonyOS, ak stratí prístup k americkému systému.

Chov dobytka prispieva ku globálnemu otepľovaniu prostredníctvom metánu, ktorý produkujú zvieratá, a tiež odlesňovaním, ktorého cieľom je rozširovanie pasienkov.

Dron v tvare klinu vyvinula ruská spoločnosť Suchoj a v porovnaní s predchádzajúcimi ruskými bezpilotnými lietadlami ide o výrazný posun vpred.

Vedci sa chcú dozvedieť viac o vplyve vody z roztopeného ľadovca na proces, ktorý môže zapríčiniť padanie veľkých kusov ľadu.

Ide vôbec o prvú jaskyňu na území Tatier s doloženým pravekým osídlením.