Tajomná entita prinášajúca úsmev aj rozhorčenie do životov používateľov sociálnych sietí. Demotivácia už o sebe prezradil/a zopár detailov v iných uletených rozhovoroch. A ani ten nasledujúci nebude celkom štandardný.

Mnohým ľuďom spôsobuješ úsmev na tvári. Čo dokáže rozosmiať teba?

V zásade ma rozosmeje všetko čo aj bežného človeka. Aj keď na niektoré veci som asi menej citlivý. Viď fašistov, antifašistov, liberálov, konzervatívcov, feministky, mužských šovinistov… Každý z nich má nejakú citlivú strunu. Ja som tú svoju asi zatiaľ neobjavil, čo sa humoru týka.

A včera večer ma napríklad rozosmialo toto:

A toto:

90-tisíc fanúšikov na Facebooku 185-tisíc na Instagrame. Čo by si povedal človeku, ktorý by ti hovoril, že raz budeš mať takéto čísla predtým, než si pridal prvý obrázok?

Asi to isté čo teraz: “No a?” Celá Demotivácia je z núdze cnosť. Nechcel som, aby bola moja osoba spájaná s obrázkami a všetkým, čo to prináša. Preto som si založil samostatný profil a začal tam dávať príspevky, ktoré som odniekiaľ buď preložil, prefrázoval alebo celé sám vymyslel. A zrazu sa to začalo lajkovať a zdieľať.

V zásade sa nezmení nič či ma sleduje 100 alebo 100 000 ľudí. Stále tam budem pridávať to, čo ma baví. Nemám problém s tým prestať, ak mi to raz úplne prerastie cez hlavu (a pomaly to už začína).

Vieš, internetová popularita je strašný fejk a sezónna záležitosť. Ľudí chvíľu niečo baví, potom to začnú hejtovať. Podobá sa to “one hit wonders”. Mám dosť rozumu na to, aby som pochopil, že ľudia nemajú radi teba, ale vymyslenú identitu, vlastný obraz Demotivácie. Niekto si myslí, že to robí chlap, niekto, že žena, niekto si myslí že hejtujem jeho a iný zase, že jeho frajerku. A na základe toho na mňa aj človek reaguje. Skôr či neskôr však prestanem ľudí zaujímať, nájdu si niečo iné.

Predpokladám, že toto je dôvod prečo nikdy nezažijeme “coming out”.

Načo? Nikdy mi nešlo o to, aby som bol populárny, nelákalo ma to. A takto je to lepšie.

Takže je asi zbytočné pýtať sa, či si si niekedy sponzoroval nejaký post na Facebooku…

Z princípu nie. Neboostujem a nedávam Facebooku zarobiť ešte viac. Zarába na mne už dosť, obchodná taktika tejto sociálnej siete mi nepríde ako celkom čistá a celý spôsob vedenia tohto biznisu mi je krajne nesympatický. Považujem to za vydieranie a hoci neviem, ako by som tento biznis viedol ja, určite by som to robil inak. Aj keď, jasné, majú na to plné právo, je to ich vec.

"Každý má nejakú citlivú strunu. Ja som tú svoju asi zatiaľ neobjavil, čo sa humoru týka."

V lete bolo niekoľko tvojich výrokov súčasťou reklamnej kampane pre istú minerálku. Nechal by si sa nahovoriť na ďalšiu podobnú kampaň?

Jasné, určite. Takto… Vždy som mal dojem, že reklama klame. A ak neklame, tak má ľudí za blbcov. Na jednej strane, 99% ľudí je blbých “jak bedňa gitu”. Samozrejme nie ty, nie ja, nikto, koho poznáme a ani naše rodiny, ale všetci ostatní hej(smiech). Ale aj keď ich je takto veľa, neznamená to, že sa k nim máš takto správať. Reklama sa ti prihovára: “Aha, tu máš naleštené hovienko, s ktorým by sa hral aj Jožko, ale nemôže. Na!” No a ty si zaplatíš 50 eur za naleštené hovno a cítiš sa super lebo Jožko ho ešte nemá. Ale stále si zaplatil 50 eur ZA HOVNO.

Vďaka Demotivácii môžem skúšať ako funguje reklama, ak sa v nej k ľuďom správaš férovo a na nič sa nehráš. Inzerentom tiež hovorím, že ak už si u mňa “kupujú” ľudí, tak by im za to mali aj niečo dať. Mnohé firmy s tým majú problém, myslia si, že im niekto bude bozkávať ruky aj nohy za to, že rozdajú pár príveskov, ktoré im zostali z predchádzajúcej kampane. Ja to tak nerobím, buď moji followeri dostanú nejakú hodnotu navyše alebo sa proste nedohodneme. A v zásade mi to vychádza - aspoň v tom, že mám menej roboty s inzerciou (smiech).

Tým, že robím v oblasti reklamy je pre mňa Demotivácia (okrem toho, že si tam ventilujem svoje retardované úchylky a ešte retardovanejší humor) skvelou možnosťou na sledovanie reakcií ľudí. Celý život sa dívam okolo seba a pozorujem reakcie jednotlivcov a takto to mám aj na facebooku. Je to ako skúmavka, môžem pozorovať čo sa deje ak tam hodím omrvinku, prípadne ak dlho nehodím nič. A zatiaľ ma baví sledovať to “hmýrenie”.

Takže Demotivácia je tak trochu sociologickým výskumom?

Nenazval by som to presne takto. Nemá to žiadny cieľ či záver. Ale zisťujem zaujímavé veci. Dnes som tam napríklad dal fór o kamošovi, ktorý si žije svoj sen. Lebo je na prístrojoch. Nájdu sa niektorí, ktorých sa to dotkne, ich blízki sú na JISke a začnú písať, že z tohto sa sranda nerobí a že som kretén a neviemčo. Tí istí ľudia však nemali problém pred týždňom s fórikmi o mŕtvych deťoch v Sýrii. A to mi príde také…

Pokrytecké?

Skôr bizarné. Rok a pol dozadu sa diala veľká kampaň na Facebooku, keď si ľudia začali meniť profilovky a pridávať si na nich francúzsku vlajku kvôli teroristickým útokom v Paríži. Jedna skupinka ľudí týmto vyjadrovala svoju podporu Frantíkom, druhá skupina sa pýtala, prečo si nemenili tí prví profilovky aj po tragédiách v iných krajinách. Začali sa hádky a vysvetľovanie a ja som si len sedel za počítačom a ujedal popcorn. A keď sa pozrieme na príklad z môjho profilu, ide tam o podobný princíp. Bežný človek nemá problém robiť si srandu z niečoho, čo sa ho osobne netýka. Takýto je každý, mňa tiež neserie hocijaký Janko z Humenného, ktorý príde do Bratislavy a má problém sa tu aklimatizovať. Nech sa páči, môže ísť naspäť domov. Ale pokiaľ by som ho poznal, už sa z Janka z Humenného stáva Janko, môj kamarát, a ak mu robia problémy na úrade, tak som nasratý. Takže to nie je pokrytectvo, ako si povedal. Skôr selektívna citlivosť.

"Vždy som mal dojem, že reklama klame. A ak neklame, tak má ľudí za blbcov."

Vráťme sa ešte na chvíľu k reklame. Máš v tomto svoje hranice a je niečo čo by si nikdy nepropagoval?

Odmietol som produkty, ktoré neboli určené pre cieľovku Demotivácie. Nemal by som problém to tam zavesiť, ale príde mi to ako vyhodené peniaze pre inzerenta. Veď vieš, taká 15-ročná šťanda si asi cement nekúpi. Ale toto je viac o nich ako o mne. Ale inak mi nič také nenapadá, s čím by som mal problém… Skús mi poradiť.

Cigarety?

Vidíš, dobrá otázka. Ale už zo zákona ich nemôžem propagovať…

V hypotetickej rovine…?

V čisto hypotetickej rovine by som ich propagoval ale určite nie spôsobom “Cigarety sú super” alebo “keď budeš fajčiť, budeš cool”. Skôr priznanou reklamou: “Ľudia, ak fajčíte, skúste tieto cigarety, ktoré ale v zásade nie sú iné ako ostatné”.

Takto to robím vždy a celkom to funguje - ak ľuďom neukazuješ veci inak, ako sú. Mladí ľudia sú prežratí reklamou a mám pocit, že málo firiem to reflektuje. Táto generácia je imúnna voči štandardným postupom  typu “Daj si tieto ružové tenisky, lebo sú bohovské”. Nie. Bohovské sú až vtedy, ak ich má na nohách Rytmus alebo niekto iný, kto “odklepne” ich kvalitu.

"Internetová popularita je strašný fejk a sezónna záležitosť."

Cez sociálne médiá máš veľký dosah na (pravdepodobne mladých) ľudí. Čo tak využiť ho aj na niečo iné, než je pozícia zabávača(charita, výzva aby mladí chodili voliť…)?

O nejakej forme pomoci uvažujem už od chvíle, keď som zistil, že ma nesleduje len moja rodina a pár známych. Až donedávna som neprišiel na dobrý model, pretože mnoho charitatívnych aktivít je len vedľajším produktom inej zárobkovej činnosti. To sa mi nepáči, ale, tak ako v prípade reklamy na Facebooku, tomu rozumiem. Nikto nevie koľko roboty toto celé obnáša a koľko starostí s tým je. Preto nehejtujem organizácie, ktoré istú časť vyzbieraných peňazí využívajú na svoju prevádzku, osobne však prispievanie takýmto organizáciám nepodporujem.

Chcem to rozbehnúť a chcem aby to bolo adresné konkrétnym ľuďom - primárne deťom. Ak má niekto nápad – sem s ním!

Prišla už na teba niekedy “tvorivá kríza”?

Jasné, že áno. Každý deň. Na Demotivácii je veľa vecí prebratých, hoci sa snažím o to, aby to nebolo v pomere 1:1. Snažím sa vždy pridať čosi svoje, upraviť to a ak sa dopátram aj k pôvodnému autorovi, zazdrojovať ho. Čo sa týka autora - pre mňa je nevýhodou, že len málo ľudí rozumie tomu, ako to na internete funguje. Hneď to vysvetlím: Dámy a páni, 9GAG robí veci podobne ako ja - len je tam viac takých Demotivácií. Ja nerobím nič úplne originálne, to u nás robí možno Cynická obluda alebo Shooty. Ale vlastne - načo to riešiť? Hlavné je zabaviť sa, nie?

Ale aby som sa vrátil k otázke. Kreatívnu krízu na mne asi nevidieť, pretože mám v zálohe veľa príhod či hlášok kamarátov a kamarátok a tie môžem stále šupnúť na stránku. Ale jasné, minimálne raz do týždňa sa dostanem do módu “dajte mi všetci pokoj, chcem si pozrieť porno a spať!”. To vieš, vysvetľovať dookola, že vtip nebol mierený na tvoju mamu, bývalú či budúcu frajerku… Väčšinou je to sranda, ale prídu chvíle, kedy na to proste nemáš chuť.

"Jasné, minimálne raz do týždňa sa dostanem do módu “dajte mi všetci pokoj, chcem si pozrieť porno a spať!”

Koľko ľudí z tvojho okolia vie, že ty stojíš za Demotiváciou?

Väčšina. Našťastie nemám okolo seba (až na pár výnimiek, samozrejme) sprostých ľudí, takže stačilo povedať, nech to o mne nešíria. Ale sú aj takí, ktorí po mne krížom cez celé nákupné centrum kričia “aha, to je Demotivácia”.

Popravde, nie je ťažké ma vypátrať. A som rád, že som aspoň v takom utajení, v akom som. Stále sa však zamýšľam nad tým, prečo si niektorí ľudia neuvedomujú, že populárny je ten profil, nie ja. Ja som len obyčajný kretén, akých sú na svete 4 miliardy a veľa ľudí by bolo sklamaných, keby ma stretlo na ulici. A možno aj demotivovaných (smiech).

Testuješ na niekom obsah, ktorý pridávaš?

Niekedy hej. Mnoho obsahu dokonca vzniklo tak, že mi kamoši posielali svoje hlášky či screenshoty a ja som si niektoré vybral.

"Stále sa zamýšľam nad tým, prečo si niektorí ľudia neuvedomujú, že populárny je ten profil, nie ja."

Stalo sa ti už niekedy, že si zmazal nejaký príspevok?

Áno. Síce som si povedal, že to nikdy nespravím, ale už sa to stalo.

Čo ťa k tomu donútilo?

Niektorí ľudia u mňa majú bianko šek z minulosti a keď ma poprosili nech nejaký obrázok kvôli relevantným dôvodom (žiadne ublížené ego či “z tohto sa sranda nerobí”) zmažem, tak som to pre nich spravil.

Pamätám si tiež na jeden prípad, keď sa z obrázka stal “witchhunt”. Dosť ma vtedy zarazilo, ako veľmi ľahko sa dá “vytvoriť stádo s vidlami a horiacimi fakľami”. Vyvesil som obrázok s nejakým chalanom držiacim vlajku a kalašnikov. Chvíľu reagoval on, no neskôr ľudia začali v komentároch zverejňovať jeho identitu, školu, adresu a ja som sa fakt začal báť, že by mu niekto mohol fyzicky ublížiť. Tak som to radšej dal dolu.

"Niektorí ľudia u mňa majú bianko šek z minulosti a keď ma poprosili nech nejaký obrázok kvôli relevantným dôvodom (žiadne ublížené ego či “z tohto sa sranda nerobí”) zmažem, tak som to pre nich spravil."

Čo na ľuďoch nemáš rád už aspoň približne vieme. Čo si na nich, naopak, naozaj vážiš?

Na konkrétnom človeku si vážim konkrétne vlastnosti, nepoviem ti nič univerzálne. Ľudia nie sú uniformné stádo, nefunguje to tak, že Bratislavčania sú dobrí, Košičania sú zlí, že všetci Slováci sú… okej, Slováci sú retardovaní, zlý príklad.

Proste, nedá sa to paušalizovať. Vážim si konkrétnych ľudí.
Ak by si sa ma spýtal, aké vlastnosti sú mi sympatické, tak ti poviem.

Tak sa teda pýtam.

Ak je človek dobrý. A dobrý človek je ten, ktorý sa… snaží byť dobrý. Snaží sa neubližovať. Samozrejme, každému sa občas “zadarí” a chtiac či nechtiac všetci doje*eme X vecí. A k tomuto pridávam aj rolu ega - ak ho nepovýšiš nad všetko ostatné, vtedy sa dokážeš odosobniť a uvedomiť si čo si pokazil a poučíš sa z toho. Toto sú veci, respektíve vlastnosti, ktoré mám na ľuďoch rád.

Odmalička tiež bazírujem na zodpovednosti. Mám pocit, že stále viac ľudí sa snaží zodpovednosti vyhýbať. Ale keď niečo do*ebeš, si za to zodpovedný. Keď niekomu ublížiš, ospravedlň sa a naprav to.

Takže: dobrota, opak egocentrizmu... altruizmus? A zodpovednosť.

A aby som celý tento kruh uzavrel: Cítim zodpovednosť za to, aby Demotivácia ukazovala veci, ktoré mi prídu vtipné. A pokiaľ mi to už vtipné nepríde, je na mne, aby som “stlačil červené tlačidlo” a povedať dosť (smiech).

"Mám pocit, že stále viac ľudí sa snaží zodpovednosti vyhýbať. Ale keď niečo do*ebeš, si za to zodpovedný."

Na facebooku dostali tvoji fanúšikova šancu položiť ti nejaké otázky:

https://www.facebook.com/DemotivaciaOriginal/posts/1589416961075329?pnref=story

Vybral som tieto:

Ako veľmi máš rád východniarov?

Viac loobqam východniarky, čotipoviem. Východniari sú niečo, ako postihnutý brat – hovorí síce jak reťo a občas sa vykaká vo vestibule, ale aj tak ho máš rád <3.

A ešte či máš radšej mačky alebo psy.
Lúbim obe, ak sú cudzie, ale nemusím ľudí, ktorí ich chovajú. Všímaš? Zdržal som sa pussy vtípkov, dospievam!
 

Ján Janočko