Zaujímavosti / Rozhovory / 25. september 2016

Mladý hejter: Pochovám sa sám (rozhovor)

Nápad na tento rozhovor vznikol ešte v júli. Počas čakania na odpovede bola odhalená jeho identita a celé interview sme stihli doklepať pár minút pred uverejnením a pred jeho standupom. Jeho texty sú receptom na zdvihnutie kútikov úst, hoci zopár jedincov z nich dostane dušabôľ. Známou internetovou osobnosťou sa stal už po prvom texte a na svojom Facebooku sa neprestal k rôznym témam vyjadrovať dodnes. Dámy a páni, Utrpenia mladého hejtera.

Na Facebooku máš skoro 30 tisíc fanúšikov, sledujú ťa prevažne mladí ľudia. Cítiš nejakú spoločenskú zodpovednosť, keď vymýšľaš nové texty?

Cítim, nejakú takú v zmysle: Nerob gramatické a štylistické chyby, kontroluj si fakty, ak sa nejakými oháňaš, vyhýbaj sa argumentačným failom, skryto ani okato nepodporuj extrémizmus v akejkoľvek forme. (Je sranda, že Word mi podčiarkol slovo extrémizmus. U nás furt cudzie slovo, že?) Ale necítim zodpovednosť za to, že sa nejaké články môžu niekoho dotknúť, alebo s nimi bude nesúhlasiť. Buď si ma nabudúce neprečítaj, alebo mi napíš správu a môžeme si o tom, čo ťa nasralo, pokecať.

Máš nejaký ultimátny cieľ? Napríklad hranicu čítanosti, prípadne fanúšikov na Facebooku?

Áno, chcem dosiahnuť čítanosť presne miliónpäť a potom všetko zmazať z internetu. Dostal som ťa, žartujem, xixi. Je pravda, že postava Mladého Hejtera raz umrie a nepochovajú ho žiadne medzníky ani počítateľné úspechy, ale sám autor. Ako si si mohol všimnúť, cez zimu som ubral z periodicity 1 článok za týždeň na voľnejší “režim”, pretože som mal kopec inej práce. V kútiku duše som dúfal, že mi môj blog prinesie dostatok pozornosti u ľudí, ktorí by mi mohli ponúknuť prácu v branži, v ktorej som chcel. To sa vlastne aj udialo. A nič si neželám viac ako svetový mier a byť vybratý na vesmírnu loď, ktorá pôjde osídliť Európu.

Ako veľmi dokážeš byť tolerantný? Musel si už niekedy “zabanovať” nejakého fanúšika?

Fan page Utrpenie mladého hejtera a diskusie na Fičí sú moje pieskovisko, takže keď budeš debil, tak ti seknem lopatkou po prstoch a môžeš ísť kadiť inde. Zabanoval som tuším len jedného človeka. Inak autorov takýchto výplodov potrestám väčšinou tak, že im ani len nezmažem komentár, nech je navždy na internetoch vytesané, aký to je mysliteľ.

Foto: Utrpenie mladého hejtera

Zvykneš prezentovať aj myšlienky smerujúce k politike. Máš v budúcnosti ambície ísť do politiky? Ak áno, priznal by si Utrpenie mladého hejtera ako svoj projekt?

Už je priznaný. Parafrázujúc premiéra: V najbližších piatich rokoch ma v politike neuvidíte. Inak by som chcel byť asi prezident. Ale to budem musieť poraziť vo voľbách Ptačina. To by bol tuhý boj, Poliačik by sa nevedel rozhodnúť, komu verejne vyjadrí podporu a pred Puškárovou by sme si mohli dať stand-up duel.

Dosť často sa v článkoch aj komentároch jasne vyjadruješ, že si medzi svojimi čitateľmi neželáš náckov a podobné tvory. U nás to však nie je celkom bežná prax - myslíš, že známi ľudia by mali k tomuto nebezpečenstvu pristupovať razantnejšie?

Každý známy aj neznámy človek by sa mal jednoznačne a otvorene ozvať zakaždým, keď je svedkom neznášanlivosti podloženej tým, že je niekto hlupák, nácek, homofób, prípadne väčšinou kombinácia vyššie spomenutých.

Svojmu blogu sa venuješ už nejaký-ten čas. Nikdy si s ním nechcel nadobro seknúť?

Ak by sme sa s Fičí na jeseň 2014 nedohodli na minimálne jednom článku týždenne, zrejme by som nikdy nemal takéto publikum a nenapísal by som toľko veľa textov. A možno by som už ani nepísal. Jednak, vďaka skvelému editorovi Peťovi Nagyovi (nie tomu, čo má 37 vlasov v ofine) som sa naučil zjednodušovať myšlienky, odstrániť vatu a rýchlejšie sa dostať k pointe. Ak by sa ti systém jeden článok týždenne zdal ako nasilu systém, vedz, že ak nie si decko Bocceliho a Esmeraldy, každý týždeň nájdeš jednu tému, ktorá ťa úprimne serie a máš chuť o nej niečo napísať. Časom som ale aj tak prestal mať chuť aj čas kričať svoje pravdy do sveta každý týždeň a robím to už len keď mám naozaj (ne)chuť a čas.

Nájsť inšpiráciu dnes asi nie je ťažké. Čo teba osobne dokáže na ľuďoch najviac nahnevať?

Keď nepremýšľajú aspoň krok dopredu a konajú nelogicky. Keď glorifikujú nevedomosť a pozdvihujú násilie nad rácio. Keď sú apriórne zlí a keď počas dialógu počúvajú iba seba. A že v 2016 nepoznajú žuvačky a dezodoranty. Tajný PR tip pre DPB, a. s.: Ak z automatov na lístky budete namiesto bločkov, ktoré si máme preplatiť na Olejkárskej, vydávať spreje pod pazušky, každá strana zvíťazí.

A čo ťa, naopak, v poslednej dobe naozaj potešilo?

Vypredané a tlieskajúce MMC-čko na otváracích Silných rečiach, Roxor burger na Vysokej v BA a jedna pusa pod minaretom na Pohode.

Foto: Utrpenie mladého hejtera

Musel si už niekedy riešiť dilemu, či si vo svojom texte nešiel “cez čiaru”? Funguje u teba nejaká autocenzúra?

Na Fičí mi cenzurujú len hrubé vulgarizmy. Niekedy skúšam, či mi to prejde. Ale často som na popud editora našiel oveľa vhodnejšie slovo namiesto jednej zo 100 verzií slova j*bať. Na tomto webe tiež cenzurujú nadávky? J*bať. Hovno. (Hej, cenzurujú, ale len mierne :)) Keďže články vychádzajú pod hlavičkou SME, musím si dávať pozor na vtipy typu: “Čo mal Kali*ák najradšej na matematike? Rysovanie.” Ten mi napríklad do éteru neprešiel. Princípy autocenzúry som ti vlastne vysvetlil na začiatku rozhovoru. Čo ide na net, za tým si stojím.

Slávnym si sa stal prakticky za jeden deň. Prezraď, čo musí mať v sebe človek, ktorý by chcel mať podobný raketový nástup?

Poznať potenciálny priestor, kde by mohol zažiariť - Urobiť prvý krok - Mať šťastie na priaznivé okolnosti - Robiť pravidelne ďalšie kroky - Vytrvať - Profit.
To, že som sa stal “slávnym” už prvým článkom, je veľké šťastie. Ale ak si pôjdeš za svojím cieľom, celý vesmír sa spojí, aby si ho dosiahla, princezná.

Stretávaš sa s požiadavkami, aby si odhalil svoju identitu? Dostal si už v tomto smere nejakú zaujímavú ponuku na výmenu “niečo za niečo”?

Už je odhalená v mojom poslednom článku k Lukášovi. Inak, mal som už ponuku stať sa súčasťou kampane na jeden jablkový nápoj, ale nejako mi to celé nezapadalo do seba a necítil som, že by moja účasť pomohla obom stranám. Vlastne čokoľvek, čo som propagoval na svojej stránke, som robil zadarmo, z vlastnej vôle a presvedčenia. Jediný cash, čo mám z Hejtera, je autorský honorár od Fičí.

Bežný čitateľ nemá prístup k štatistikám. Prezradíš, akú najvyššiu čítanosť si dosiahol?

Neviem to teraz presne a keďže ti na túto otázku odpovedám pár desiatok minút pred vydaním rozhovoru, asi to nestihnem vyhľadať. Ale sú to rádovo desaťtisícky prečítaní. Stovka tuším nepadla.

Foto: Utrpenie mladého hejtera

A na záver zopár krátkych, ale zato zbytočných otázok:

Trump alebo Clintonová?

Clintonka. Tesne a s prižmúreným všetkým. Skôr ma zaujíma, kto z nich dvoch skôr zomrie.

Kollár alebo Fico?

Psychopat alebo psychopat?

Futbal alebo hokej?

Futbal, bejbe. Neviem sa korčuľovať, ale rád sa kukám aj na hokej.

Blond alebo brunety?

Hlavne nech sú umyté.

Košická alebo bratislavská MHD?

Snažím sa čo najviac chodiť pešo, košická je lacnejšia, pazuchy smrdia všade rovnako, musím si zadovážiť bicykel.


Ján Janočko

Čítaj slovenské správy pohodlne aj v mobile. Stiahni si aplikáciu Slovak news reader