Predpovede počasia, živelných pohrôm či hurikánov, sprostredkovanie telefonických hovorov, videokonferencií alebo navigovanie na cestách. Kto, alebo čo za tým vlastne stojí?

Z celého množstva týchto satelitov a rôznych objektov je ale funkčných len okolo 3 300. Čo tie ostatné?

Prevádzková životnosť satelitu je asi 5 až 20 rokov. Niektoré z nich boli ešte pred skončením svojej životnosti gravitáciou stiahnuté späť k zemi, iné zhoreli v zemskej atmosfére. Stále však ostávajú vo vesmíre tisícky kusov vesmírneho odpadu, ktorý krúži okolo Zeme. Tento „space debris“ tvoria hlavne nefunkčné satelity, rôzne časti rakiet, motory, palivo, odlúpnutá farba, ale tiež ľudský biologický odpad.

Podľa the United States Space Surveillance Network (SSN) existuje na dráhe Zeme viac ako 21 000 objektov, ktoré sú väčšie ako 10 cm a ďalších asi 500 000 kúskov medzi 1 a 10 cm. Ohrozujú satelity, raketoplány a dokonca aj dopravné lietadlá. Tieto objekty sa pohybujú neuveriteľnou rýchlosťou, takže aj napriek svojim malým rozmerom môžu mať silu dynamitu. Na obežnej dráhe ich je už toľko, že vesmírne lety začínajú byť nebezpečné kvôli prípadným kolíziám. Odpad nepredstavuje nebezpečenstvo len vo vesmíre, ale aj pri dopade na Zem.

 „Kozmický vek“ sa začal 4. októbra 1957, kedy bola do vesmíru vypustená prvá družica Sputnik 1. Mala len 58 centimetrov, vážila 83 kilogramov a pípanie vysielača umiestneného na jeho sonde sa stalo symbolom začiatku kozmickej éry. Jeho misia však netrvala dlho, pretože po troch mesiacoch zhorel v zemskej atmosfére. V tom istom roku bola založená aj SSN, ktorá dohliada na všetky vesmírne objekty a satelity.

Následne bolo do vesmíru vypustených množstvo kozmických lodí obiehajúcich po obežnej dráhe Zeme, okolo Mesiaca, Slnka, iných planét a tiež mimo slnečnej sústavy. Na obežnej dráhe Zeme ich je asi 1070, z čoho približne 50% bolo vypustených zo strany USA. Niektoré z nich sa nachádzajú na nízkej obežnej dráhe, čiže „len“ niekoľko sto kilometrov nad Zemou. Ďalšie sú na strednej obežnej dráhe asi 20 000 km nad zemou, malá hŕstka je v eliptických dráhach a zvyšok sa nachádza na geostacionárnej obežnej dráhe, čo predstavuje výšku 36 000 km a dôležité sú najmä pri poskytovaní telekomunikačných služieb, vysielaní či pozorovaní počasia.

V súčasnosti je najväčšou umelou družicou na obežnej dráhe zeme Medzinárodná vesmírna stanica - International Space Station (ISS), ktorá je jedinou trvale obývanou vesmírnou stanicou. Približne každých 6 mesiacov sa na tu mení minimálne dvoj členná posádka. Nachádza sa na nízkej obežnej dráhe asi 410 km nad zemským povrchom a Zem obehne raz za 92 minút. Slúži prevažne ako laboratórium, observatórium, ale jej aktivity boli rozšírené aj o komerčný, diplomatický a náučný charakter.

Plug-in do aplikácie Google Earth je možné stiahnuť tu: http://www.gearthblog.com/satellites
Ak túto aplikáciu nepoužívate, máme pre vás video.

Monika Budayová / wiki, youtube, geathblog.com