Ak počujete “fast food”, zrejme vám na um príde nechutne nezdravé jedlo za nie celkom primeranú cenu. On sa ale rozhodol zmeniť pohľad na tento pojem a zaútočiť na stravníkov špagetami a cestovinami. Začal v Trnave, pobočku jeho reštaurácie však nájdete aj v Bratislave a Prešove. Dámy a páni, Marek Krupa.

Prečo si na trh prišiel práve s “prvým zdravým fast foodom”?

Fastfoody sú u ľudí zafixované ako niečo smažené, vyprážané, nezdravé a z polotovarov. U nás nepoužívame polotovary, varí sa z čerstvých surovín, s minimom oleja. Špagety bežne jedia aj športovci pretože sú ľahko stráviteľné. Je to teda niečo iné, rozhodne zdravšie a ide o niečo, na čo ľudia u nás neboli zvyknutí.

Kedy vznikol tento nápad?

Približne pred piatimi rokmi. Bol som študentom práva, a to nemalo ktovieakú perspektívu. No a keďže som nechcel byť do 30ky živený rodičmi, musel som si vymyslieť niečo lepšie (smiech). A tak som dostal nápad na vlastnú verziu “rýchleho občerstvenia” v Trnave. Špekuloval som už len čo a ako. V tej dobe tu boli len reštaurácie a stánky s kebabmi. Ak niekto nechcel dať za večeru 20 eur a zároveň si chcel k jedlu sadnúť v príjemnom prostredí, tak jednoducho nemohol - nebolo kde. Videl som takúto medzeru na trhu a videl som aj to, ako sa tisícky absolventov môjho odboru majú problém zamestnať. Tak som do toho musel ísť.

V Trnave má Leviathan 2 pobočky, jedna reštaurácia je v Bratislave a jedna v Prešove. Aké sú tvoje plány v rámci otvárania ďalších prevádzok? Snažíš sa vyberať “študentské mestá” pre svoje prevádzky?

To ani nie. Dnes už je to ťažké oddeliť, veď veľké množstvo študentov je takmer v každom veľkom meste a univerzít stále pribúda. Gro našich zákazníkov netvoria len študenti. Áno, tu v Trnave ich k nám chodí dosť, prakticky je tu však veľká časť z nich len počas piatich mesiacov v roku, keď majú semester.

Máš teda zmapované kto tvorí klientelu?

Všetky sociálne vrstvy. Dovolím si povedať, že minimálne tu v Trnave vám nikde lepšie špagety neurobia. Navyše cena je priaznivá a ďalšou výhodou je rýchlosť. Chodia sem mladí ľudia aj páni v oblekoch, takže nejde o jednu špeciálnu skupinu zákazníkov, ktorá by tvorila väčšinu.

S akými problémami si sa musel potýkať na začiatku?
Klasika, zohnať počiatočný kapitál nebolo jednoduché. Niesom žiaden Trump, ktorému prvý milión požičal otec. Mal som peniaze z brigád, musel som pracovať popri škole, počas prázdnin som bol napríklad zbierať jahody v Škótsku. No a keď už som čo-to našetril, vzal som si spotrebný úver. Inak to nešlo, študentovi by nič výhodnejšie nedali. Otvorili sme vtedy “v malom”. Prvá reštaurácia vyzerala úplne inak, mali sme v ponuke len 4 omáčky, chladnička na nápoje, ktorú sme dostali tiež nebola bohviečo a dala sa plniť len zvrchu. Teda úplný “low-cost”. A ja sám som tu trávil všetko čas, od rána do večera. Zároveň bolo problémom aj to, že som prvý rok nemal auto - všetky financie som vrazil do projektu a na nič iné už neostalo. Postupne sa to však utriaslo a po roku a pol sa už otvárala pobočka v Bratislave.
Inak, keď už sme pri úplných začiatkoch, spomínam si, že nám úplne prvá zákazníčka upchala záchod (smiech).

Nedávno sa otvorila pobočka Leviathanu aj v Prešove. Prečo až takto ďaleko od pôvodného miesta?

Ak by to bolo na mne, tak dám tú pobočku bližšie, toto je však franchising, teda v Prešove je niekto, kto sa o to stará. Ja som len koordinátor, poradca. Je to efektívnejšie a jednoduchšie.

Je ťažké dnes na Slovensku podnikať?

Určite. Odvody, dane sú vysoké, štátu ide o moc viac ako zostáva mne. Keby som neplatil DPH, dane a odvody, každý roku podnikania si môžem kúpiť byt v Trnave. U nás je to tak, že sa nadriete na každé euro, z neho ide veľká časť štátu a potom sa len dočítate o predražených nákupoch našich politikov. To nikoho nepoteší. Navyše sú pravidlá pre prevádzkovanie reštaurácií nejednoznačné a komplikované a v praxi to spôsobuje len ďalšie problémy.   

Ako vznikol názov “Leviathan”?

Na škole som mal prezývku Levi, ktorá práve od tohto vznikla. Začalo to na skúške na vysokej škole, zhodou okolností u Rada Procházku. Každý zo študentov si musel vymyslieť krycie meno, aby sa nikto nemohol sťažovať na neobjektivitu pri hodnotení. Išlo o predmet Teória práva a práve naňho som sa učil z Hobbesovho Leviathanu. Takže to bolo prvé, čo mi napadlo, keď sme si mali vybrať nejakú prezývku. Pri čítaní výsledkov som sa pri mene “Leviathan” postavil a vzhľadom na to, že som dosť vysoký, mi takto kamaráti začali hovoriť (smiech).

Momentálne sedíme v prevádzke, ktorú si otvoril ako prvú. Vždy keď tu som, počujem veľmi špecifickú hudbu, väčšinou z minulého storočia. Prečo práve takýto výber?

Sám mám rád takúto muziku, príde mi zaujímavé mať zapnutý takýto štýl. Tiež sa mi nepáči, ak sedím v nejakom podniku a z rádia začne vyhukovať moderátor, to je proste nevhodné, chceš pokoj, nie počúvať horoskopy. Navyše sa sem podľa mňa takáto hudba hodí. Neviem či je to práve tu vidieť, snažím sa však, aby každá prevádzka mala jemný “retro” nádych. V ďalších reštauráciách je to asi cítiť viac.

O túto “hudobnú pridanú hodnotu” však človek prichádza, ak sa ide najesť do nákupného centra, kde je tiež vaša prevádzka.

To je pravda, chodí tam však viac ľudí, než sem do centra mesta. Je to dostupnejšie a otvorené tam máme aj cez víkendy. Z pôvodného štýlu reštaurácie som tam ale mohol natlačiť len minimum do “malej bunky”, ktorá tvorí pult na vydávanie jedla. Má to svoje výhody aj nevýhody.

Špagety, penne a rôzne omáčky - to je gro toho, čo prvý zdravý fast food ponúka. Ako ešte plánuješ rozširovať sortiment?

Určite budeme pridávať rôzne typy omáčok, nechcem však mať “všetko”, radšej budem robiť pár vecí a robiť ich poriadne. Nechcem tu mať pizzu, podpultový kebab a vyprážaný syr za chladničkou. Tieto gastrozáležitosti tu nečakaj. Aj na západe je taký trend, že sa reštaurácie špecializujú na určitý typ jedla, ktoré ich následne môže presláviť. V reštauráciách so širokým výberom jedál jednoducho nemôže byť všetko čerstvé. Ak musí byť 6 rôznych jedál na stole do pol hodiny a niekto má len jedného kuchára, je nemožné stihnúť všetko uvariť. Ani ja nemám piatich kuchárov a preto sa radšej zameriavam na poctivú prácu, hoci s menšou ponukou.

Čo je pre teba najdôležitejšie pri marketingovej propagácii?

Najlepšou propagáciou je, keď sa u nás niekto dobre a lacno naje. Ak by som cenu porcie zvýšil o 50 centov a tento zisk vrazil do nejakej kampane, tak by to podľa mňa ani nebolo efektívne tak, ako keď niekto posunie pozitívnu skúsenosť ďalej. Aj ty, keby si videl obrovské billboardy s nápisom “najlepšie špagety na svete”, tak ťa to nepresvedčí tak, ako keď za tebou príde kamarát a povie ti, ako sa tu dobre najedol.

Ján Janočko